Never give up.... Embrace your dreams.....

12. kapitola

6. ledna 2013 v 14:28 | Merina |  Jump into the deep water
ZZdravím Vás všetkých. Dúfam, že si do sýtosti užívate voľno, sviatky, dobroty, prázdniny a Ježiško bol aspoň tak štedrý ako minulý rok. :)) Prajem Vám krásneho Silvestra a príjemnú zábavu. A teraz ďalšie kapitolka spoločnej poviedky s Merinou. Nech sa páči.

"Viete aké sú pravidlá, slečna Tonksová. V prípade ohrozenia bezpečnosti obyvateľstva neuskutočňujeme výmenu rukojemníkov, ktorý vykonávajú činnosť aurorov. Skutočnosť, že by sa po slobode beztrestne pohyboval smrťožrút, by verejnosť nestrávila." Povedal bezvýrazne šéf oddelenia Aurorov a narovnal hromadu papiera, ktorú mu pred chvíľou doniesol jeho asistent. Nymphadora neverila vlastným ušiam. On ju chce len tak obetovať? Myslela si, že ten predpis platí len na extrémne nebezpečných čarodejníkov. Podľa ich spisu, sa až tak nebezpečný nejavil.
"Ale Pán Gorby, z oddelenia pre ochranu pracovníkov...," Nedala sa len tak odbiť nejakými pravidlami, ktoré nedávajú zmysel. Nemôžu predsa vlastných ľudí len tak obetovať!
"Teraz ide o otázku verejnej bezpečnosti a tu právomoc Gorbyho končí!" povedal nekompromisne minister a prísne sa zahľadel na novú aurorku.
"Ale on od nás žiada za výmenu pomoc. Peniaze ho nezaujímajú. Verím tomu, že dohodu dodrží, keď je v stávke život ďalších ľudí, predpokladajme, že jemu blízkych. Pochybujem, že by riskoval tak veľa pre nič za nič. Na základe dostupných informácií, vieme s istotou povedať, že mu nebol dokázaný ani jeden zločin, ani len použitie neodpustiteľných kliatob, len..." Nymphadora sa nechcela len tak vzdať, ale minister jej neslušne skočil do reči. Odmietal počúvať čokoľvek, čo bolo v rozpore s jeho rozhodnutím.
"Pán Lupin, vysvetlite novej aurorke, že sa musí riadiť faktami a nie domnelými úvahami. Celý prípad budete odteraz riadiť vy Remus.," povedal rázne a tým považoval rozhovor za ukončený. Nymphadora mu chcela oponovať ďalšími argumentmi, no Lupin ju chytil za ruku a ťahal ju na chodbu. Dobre vedel, že je v stave, kedy by mohla spraviť nejakú hlúposť, ktorou by Eve vôbec nepomohla. Napríklad, že by ju minister okamžite vyhodil z práce. Nasledujúce kroky si musia starostlivo premyslieť. Na zbrklé činy nemajú čas. V tejto veci nemajú podporu ministerstva, ale on vie o niekoľkých ľuďoch, ktorí určite im určite neodmietnu pomoc.
"Je mi to ľúto, ale ....má pravdu. Musíme zabezpečiť bezpečnosť verejnosti," povedal Lupin.
"Čo? Ty sa chceš na ňu vykašľať?" Nymphadora začala od hnevu meniť farby vlasov a to nerobievala v poslednej dobe príliš často. Teraz však bola emocionálne tak vypätá, že takmer vybuchla a vykričala do sveta aj to, čo by neskôr ľutovala.
"Nie," šepol Remus tak, aby ho počula iba ona a pevne jej stisol ruku. Rýchlo ju pustil, pretože si uvedomil, že ich niekto môže vidieť. Teraz nebola vhodná doba, aby ich kolegovia vedeli, že ich vzťah nie je len pracovný. Za chvíľku formálne dodal.
"Slečna Tonksová, musím Vám pripomenúť, že Eva Fleet sa stala aurorkou a dobrovoľne súhlasila so všetkými nástrahami a rizikami, ktoré ju pri výkone tohto povolania môžu stretnúť. Riziko pri našej práci je skutočne veľké a nejde o hru. Ak sa nechcete dostať pred disciplinárny súd, odporúčam Vám, poslúchnuť nadriadeného. Slečnu Fleetovú dostaneme domov spôsobom, ktorým neohrozíme bezpečnosť verejnosti."
Nymhadora vedela, že to bolo pokarhanie len na oko, ale aj tak ju to ranilo a mala pocit, že sa zosype. Bol veľmi presvedčivý.
"Pane, riziko tohto povolania si plne uvedomujem. Ale dúfam, že pri vyšetrovaní prípadu Vám môžem byť naďalej nápomocná." Nymphadore sa zatriasol hlas a sama sebe sa čudovala, že mu vôbec niečo odvetila. Remus takmer neodolal chuti opäť ju chytiť za ruku, objať a uistiť ju, že jej priateľku privedú domov.
"Nič iné sa od vás ani nečaká aurorka. Tak sa pustite do práce! Pokiaľ viem, čaká na Vás veľká kopa nezaradených a nezaevidovaných dôkazov," povedal ako prísny šéf.
"Za dve hodiny v mojom byte," povedal potichu a celkom vážne. Znelo to neoficiálne a pre Doru to bola malá iskra nádeje.
...
Remus netrpezlivo čakal na Doru. Počas tých dvoch hodín nelenil a usilovne pracoval. Mal šťastie a dozvedel sa aspoň niečo čo nebolo v spise. Podarilo sa mu v Zašitej uličke od ich jedného zdroja zistiť nejaké ďalšie informácie o tom Smrťožrútovi. Bol ním len krátko a jeho zdroj ho označil len za akéhosi pešiaka. Bezvýznamnú postavičku. Avšak vraj pár krát pri plnení úloh od Temného pána zlyhal, preto ho Temný pán už žiadnymi úlohami nepoveruje. Potom mu prezradil pár informácií o jeho rodine a tiež mieste, kde sa obvykle zdržuje. Vraj so svojou rodinou, babkou a sestrou, majú veľmi dobrý vzťah.
Remus začal mať pocit, že tomu smrťožrútovi by sa mohlo dať veriť a nie je takou hrozbou pre verejnosť ako tvrdí minister.
Už začínal byť naozaj nervózny, pretože dve hodiny boli dávno preč a ona nikde. Bál sa o ňu a začal si vyčítať, že ju nemá pod dohľadom.
Rozhodol sa vydať sa jej na proti, no keď otvoril dvere akurát sa objavila pred ním.
"Meškáš!" pokarhal ju a ihneď ju objal a vtiahol do bezpečia jeho bytu. Teda toho čo z jeho bytu ostalo po poslednej premene. Remus vedel, že Nymphadora potrebuje silné objatie a podporu. Celkom pochopiteľne si vyčíta, že je Eva v ohrození života. Alebo to bol on, kto túžil Tonksovú objať?

Nymphadora sa zrazu cítila tak bezpečne a nachvíľočku zabudla na strach, ktorý ju zožieral od vtedy, čo zmizla Eva. Hlboko sa nadýchla a jeho vôňa jej opantala myseľ. Zavrela oči. Páčila sa jej jeho spontánna reakcia. Bolo to ešte lepšie než to najlepšie rande.
"Že sme sa s tým ministerstvom vôbec obťažovali! Kašlú na nás...," povzdychla si pridusene do Remusovho kabáta.
Remus bol hodnú chvíľu ticho až nadobudla pocit, že ju nepočul. Pustil ju z objatia a tá zvláštna atmosféra, ktorá ich oboch premkla bola preč.
"Dora, musel som konať podľa protokolu aspoň na Ministerstve. Chcú dostať toho smrťožrúta, ale výmena predstavuje riziko. Poistné kliatby, nedôveryhodné osoby. Ide o bezpečnosť ľudí, ale máme stále nádej, že Evu zachránime."
"Viem, ale najprv si ma vyľakal, že sa chceš na Evu vykašľať!" Zasmiala sa Dora jemne. No v skutočnosti sa jej zovrelo hrdlo hrôzou.
"Myslel som si, že tento nepredstavuje také nebezpečenstvo...Teraz to mám dokonca potvrdené! Reakcia ministra bola neadekvátna. Ale je to pochopiteľné, má strach,"
"Nechať ju tak napospas osudu, to je ako ju zabiť. To nie je prejav strachu, ale zbabelosti," Zatriasol sa jej hlas.
"Majú strach a konfrontácia so smrťožrútmi môže vyústiť do zbesilého vyčíňania Toho koho netreba menovať. Niekoľko priateľov mi môže pomôcť. A dokonca mám nejaké informácie o tom Mattovi, ktoré sa v správe nepísali."
"Áno?"
"Stará sa o sestru Tessandru a starú matku. Žijú v malom domčeku na okraji Londýna. Nikdy nebol stíhaný za použitie zakázaných kliatob."
"To je dobrá správa, nie?"
"Bola by, nebyť toho, s akými ľuďmi sa stretáva a iným malým obvineniam."
"Navštívili už aurori jeho bydlisko?"
" Nie, pretože ho neboli schopní zistiť,"
"Ale ty ho vieš?"
"Mám isté tromfy v rukáve. Poznám pár správnych ľudí."
"A čo priatelia? Rodinu určite neohrozí natoľko, aby ju priviedol do Voldemortovho brlohu...,"uvažovala nahlas Nymphadora.
"Najprv si obhliadneme jeho dom," zabuchol dvere svojho bytu a vydali sa pátrať.
...
"Ďakujeme za pohostinnosť Dan, ale musíme skutočne ísť." Matt schytil pod pazuchu babku, ktorá sa nechcela dať presvedčiť, že druhú polovicu zápasu, si bude musieť nechať ujsť.
"Matthew, chlapče zlatý, dopraj starej osobe trochu rozptýlenia,"
"Baby, poď." Potiahol ju za ruku Matt. Začínal byť nervózny, pretože mali byť už dávno na ceste.
Tess ho stále prebodávala nenávistným pohľadom, no nepovedala nič. Rozumela tomu jasne. On ich ohrozil tým kým sa stal a s kým sa stýka, ale chce to napraviť. Akurát stále nemala ani tušenia prečo do toho zatiahol tu kočku a čo ďalšieho ma v pláne.
"Nič mi do toho nie je, ale vy pred niekým utekáte?"
"To ja. Pred minulosťou." Povedal Matt skleslo. Chcel byť niekým mocným a silným, ale miesto toho ohrozil rodinu. Je z neho slaboch, využíva mladú aurorku, aby napravil to čo posral.
" Kam sa chcete schovať?" spýtal sa ho priateľ ustráchane.
Matt sa nachvíľu zamyslel a zaváhal. No Dan bol jeho priateľom už od nepamäti a dôveroval mu. Boli skutočný priatelia, ktorý si neváhali navzájom podať pomocnú ruku. Preto zahodil za hlavu, všetky pochybnosti a prezradil mu svoje plány.
"Do babkinej chaty hlboko v horách. Ešte raz ďakujem za čaj a, že si nás prichýlil, ale..." Matt sa usmial na priateľa. Bol mu naozaj vďačný, no nechcel ohroziť aj jeho.

...

Mlčky kráčali po dlhej kľukatej lesnej cestičke v horách. Len babka občas zahromžila, že je už na také prechádzky stará a mali ju nechať v teplej obývačke pred telkou. Načo sa toľko plahočia, keď môžu využiť spôsob cestovania pomocou hop-šup prášku. Matt im to však zakázal. Sieť krbov bola sledovaná. Prezradili by sa.
"Nemusíte sa o nič starať. Zbalil som niekoľko vecí a mám ich v bezodnom batohu." Povedal Matt, aby prerušil ticho a odbúral tu dusnú atmosféru, ktorá medzi kráčajúcimi vládla. Zahľadel sa na Evu, ktorá mala problémy prekonať lesnú riečku. Automaticky jej podal ruku a potiahol ju práve v momente, keď sa jej pokĺzla noha na slizkom povrchu machom obrastenom kameni. V momente ju pevne držal v náruči a zabránil tak hroziacemu pádu.
"Ako dlho sa tam chceš schovávať Matthew?" Tess bola na brata stále nahnevaná. Nepomohol ani čaj u Dana, aby sa upokojila. Ten vpád smrťožrútov bol na ňu príliš. No Matt teraz nevnímal sestrine výčitky. Jediné na čo sa sústredil bola Eva v jeho náručí a jej krásna tvár. Po chvíľke ju pustil a pokračovali ďalej v ceste.
"Tessandra, nebuď nahnevaná na brata. Určite vie, čo robí. Radšej mi pomôž a podopri ma," povedala babka, schmatla vnučku pod pazuchu a veselo si pohmkávala znelku ligy majstrov.
Eva zamyslene kráčala a nedokázala sa zbaviť pocitu akoby ich sledoval nejaký pár očí. Ten pocit, také divné mrazenie cítila už hodnú chvíľu. Znepokojovalo ju to, pretože svojmu inštinktu verila a zväčša mala pravdu. Niekoľkokrát sa otočila no boli tam len stromy, zeleň a pokojná lesná scenéria.
"To miesto si zamiluješ," prerušila jej myšlienkové pochody Tess podopierajúca babku.
"Vieš, tu chatu postavil náš dedko pre babku. Ešte keď bol mladý. Je výnimočná v tom, že pustí k sebe len členov rodiny alebo priatelia. Pre ostatných sa skryje. To hlavne kvôli nezvaným hosťom a divými zvieratami. Ale pred rokom jej ochranné kúzlo oslablo a tiež bola nutná rekonštrukcia. Matt a ja sme ju sami opravili a dokonca trochu vylepšili. Takže je tam všetko pohodlie. Ach, pozri na tú krásnu prírodu. Skoro som zabudla ako je tu krásne. Jedná dobrá vec, ktorá Matta v poslednej dobe napadla, bol tento, hm...výlet." Tess rozprávala o tom mieste s nežným hlasom a s nadšením. Eva dúfala, že to miesto bude ich domovom len krátko a Matt sa odhodlá nechať ju isť slobodne odísť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama