Never give up.... Embrace your dreams.....

11. Kapitola

17. listopadu 2012 v 22:55 | Merina |  Jump into the deep water

Stvorila som pre Vás ďalšiu kapitolku dúfam, že sa bude páčiť.

s pozdravom

Vaša Memča



Lupin a Tonksová stáli v zdemolovanom byte a hľadeli na miesto, kde ešte pred chvíľou stál smrťožrút. Dora sa pohla a prešla k tomu miestu. Na kuse drevenej podlahy ležalo niečo, čo bývalo rámom na fotografie. Podišla k nemu a opatrne ho zdvihla. Cez zaprášené a prasknuté sklo rámu boli stále vidieť siluety dvoch kamarátok na fotografii. Doru pichlo pri srdci, keď si pomyslela, že sa Eva mohla práve teraz na ňu dívať z druhého breho. Zvierala v ruke rám a položila ho na ako tak zachovalú skrinku. Zrazu si všimla, že pri rozbitom kvetináči ležal akýsi papier.
" Remus," okríkla ho a on bleskovo prišiel ku nej. Skúmavým pohľadom si prezeral papier zatiaľ čo levitoval vo vzduchu. Nebudú to predsa chytať, môže byť naň uvrhnutá nejaká smrťožrútska kliatba. Obaja si ho prečítali a Dora začala rozmýšľať, čo majú spraviť. Čo keď to je ďalšia pasca?
" Čo spravíme?" opýtala sa ho zúfalo. Cítila sa ako najväčší paranoidný hlupák pod slnkom.
" Musíme najskôr odísť," pošepol jej a kútikom oka sledoval priestor za gaučom. Niečo sa tam pomrvilo. Remus držal prútik pevne v ruke a veľmi pomaly a opatrne sa približoval.
Šuchorenie sa stupňovalo a Remus čakal na ten správny okamih, keď zrazu spoza gauča vyletelo ryšavé klbko chlpov.
" Preboha, veď to je Garfield!" zakričala Dora od šťastia a šla za kocúrom, ktorý trochu kríval. Vzala si ho do náruče a pomojkala. Bola taká šťastná, že žije. Remus na nich hľadel a pousmial sa. No úsmev sa premenil na výkrik. Za Dorou stál dáky smrťožrút a išiel vykríknuť zaklínadlo. Remus skočil ku nej prv, než sa niečo zlé mohlo stať. Byt ostal takmer prázdny. Smrťožrút naštvane kopol do skrine a keď sa primiestnili ďalší dvaja, dal im okamžitý pokyn vypadnúť, lebo všetko spackali. Jeho komplici rýchlo vykonali to čo bolo od nich vyžadované a zmizli.
Dora, kocúr a Remus ležali na prášnitej cestičke, ktorá viedla k akémusi domu. Keď Dora precitla a poobzerala sa dookola zistila, že je medzi malým obilným polom a vyšším domom s ošarpanou kôlňou. Dvere od domu sa otvorili a čarodejník s postarším klobúkom šiel naproti im. Dora sa pozrela na Remusa, ktorý sa pomaly preberal. Kocúr zatiaľ trielil k otvoreným dverám domu.
" Si v poriadku?" opýtal sa jej Remus a veľmi pomaly sa zdvíhal zo zeme. Dora len súhlasne prikývla hlavou.
" Remus, čo sa vám stalo pre Merlinove spodky!" prehovoril čarodejník z diaľky. Dora ho spoznala, bol to Arthur Weasley. Pohotovo jej podal ruku, aby vstala.
" Ďakujem, Arthur," povedala a oprašovala si veci. Arthur sa usmial a pozval ich do domu, kde už pripravovala Molly čosi pod zub.
" Už som počul o tom incidente," začal Arthur ako náhle sa posadili za stôl. Na rímsu okna si položil šedý klobúk, ktorý sa stal terčom záujmu pokrivkávajúceho kocúra.
" Prepáč, že sme sem tak vleteli, no iné bezpečné miesto ma nenapadlo. Oni sú už všade, ale vyzerá to tak, že medzi nimi je aj niekto, kto dostal štipku rozumu, ak sa to tak dá nazvať," povedal Remus a odchlipol si z kávy, ktorá ho príjemne prebudila.
Dora takmer mlčky sedela. Hlavu mala plnú myšlienok, ktoré sa upínali k jej kamarátke a Mattovi, o ktorom mala stále pochybnosti, či nehrá s nimi a s Evou nejakú špinavú hru.
" Nymphadora, čo na to hovoríš? Ideme na Ministerstvo?" opýtal sa Arthur a prerušil tok jej myšlienok.
" Asi nám nič iné neostáva," odpovedala sklesnuto, keď si spomenula na vydieračske poznámky v papieri. Povzdychla si a sklopila zrak. Zrazu ucítila ako jej ruku čiasi iná jemne zovrela. Po tele sa jej rozlial hrejivý pocit, ktorý je dodal nádej. Na tento boj nie je sama, má predsa Remusa.
Eva sedela na Mattyho mäkkej posteli a v hlave si kontrolovala, či použila úplne všetky ochranné zaklínadlá, ktoré poznala. Vedela, že je tu len na chvíľu a čaká, kým sa Matt dostane naspať do domu, no istota je gulomet. Keď skončila so zaklínadlami, položila prútik na priľahlý nočný stolík a prešla do kúpeľne. Zažala si svetlo nad zrkadlom, otočila kohútikom so studenou vodou a opláchla si unavenú tvár. Po chvíli si uvedomila, ako príšerne sa v skutočnosti cítila. Všetko na ňu práve teraz doľahlo. Bola strhaná, bála sa o Doru, o Tess a Mattyho babičku a koniec koncov aj o Matta. Stále jej v hlave vírili myšlienky typu- čo keď niečo nevyjde podľa ich plánu? Čo ak niečo, hento, tamto. V Mattyho pláne nachádzala toľko trhlín, ktoré by mohli obi dve strany zneužiť v ich vlastný prospech. No nemali na výber. Nemali čas na spriadavanie geniálnych plánov, ktoré by im zabrali veľmi veľa času, času ktorého práve na rozdávanie nebolo. Pozrela sa do zrkadla na vlastný odraz a povzdychla si. Mala kruhy pod očami, porazené líce a poblednutú tvár. Pousmiala sa, ani nevedela prečo. Zhasla svetlo a vyšla von z kúpeľne. Ťarbavo sa pobrala k posteli a zhodila sa na ňu ako vrece zemiakov. Prehodila sa na bok a načiahla sa po prútik na nočnom stolíku. Človek nikdy nevie, pomyslela si.
Ako sa načahovala, cítila, že matrac akosi klesol. Otočila sa a vytasila prútik.
" Skoro si mi oko vypichla!" ozval sa Matty držiac si preventívne ľavé oko. Eva odložila prútik a odľahlo jej.
" Prepáč, ja len..." pošepla. Matt sa na ňu usmieval a zložil si ruku.
" Neboj sa, neublížim ti. Veď to vieš," povedal jej pokojným hlasom a díval sa jej do očí. Eva sa pomaly ukludnila. Matty si ju privinul k sebe a ona pocítila ten starý dobrý pocit bezpečia. Avšak prišlo jej to ako úplný nonsens. Aurorka v náručí smrťožrúta. Ako bola v jeho objatí, Matt sa cítil byť na chvíľu šťastný. Práve v tento moment ho netrápili žiadni smrťožruti, dokonca ani sám temný pán a pálčivé temné znamenie, na ktoré si už dávno zvykol. Počul a cítil jej tlkot srdca, ktorý ho viac utvrdzoval v tom, že s ňou dokáže napraviť všetky hlúposti, čo narobil počas svojho života.
" Keď sa všetko toto skončí, zoberiem ťa na jedno úžasné miesto. Viem, že sa ti zapáči," prerušil ticho a vtisol jej bozk čelo ako sa naňho otočila a počúvala, to čo začal. Usmiala sa a rozmýšľala, čo to môže byť za miesto a či už tam predtým niekedy bola. Matty sa pozrel na hodinky. Už bol pomaly čas k odchodu. Daniel bude už očakávať ich príchod a nielen on. Tessandra a babička už netrpezlivo čakajú, pomyslel si.
" Poď, je čas. Musíme ich dostať preč a ďalšia fáza sa môže začať," popohnal ju Matt a Eva už aj vstávala z jeho náručia. Schmatla prútik a nasledovala smrťožrúta z izby. Premiestnili sa do Danielovej izby, kde už sedela Tess plná obáv s babkou, ktorá sa nenechala rušiť a pozerala futbal. Tess sa na nich vrhla od radosti, že im nič nie je. Po chvíli sa otvorili dvere a vošiel Dan. Bol rád, že mohol pomôcť kamarátovi s ubytovaním pre jeho sestru a babku, no stále netušil o čo presne ide. Matt mu dal záruku, že sa nič nestane, že všetko bude tak ako bolo, ale nech je vždy v strehu.
" Tak tu sa nesie čaj, dámy," povedal Dan a doniesol strieborný podnos s porcelánovou súpravou na čaj. Premeral si Evu skúmavým pohľadom a ponúkol ju čajom. Keď boli všetci občerstvení, Matt si zobral Dana bokom a povedal mu, že ak by sa nedaj bože niečo stalo, má ho okamžite informovať. Obaja vošli do Danielovej izby.
" Odchádzame," zavelil Matty a babke sa skončil polčas.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama