Never give up.... Embrace your dreams.....

Trouble is a friend- časť prvá

25. října 2009 v 19:29 | Merina |  Trouble is a friend
Inuyasha and KagomeTak prvá časť bude úvodná, krátka. Netušila som ako zatiaľ pokračovať, času málo, vecí veľa.... Tak uvidíme kam sa uberú myšleinky a čo na to mrochta povie, ale cítim, že by už teraz mal niekto ísť nahlásiť moje nečakané zmiznutie z povrchu zemského:) Nejak ma začína ignorovať galéria tak prepáčte nakrivo dané obrázky...
Vaša memča.
Skoro by som zabudla. Liverpool vyhral!!!!!




Torouble is a friend

Hľadela na biely strop pokrytý hviezadmi na tmavej nočnej oblohe. Rozoznala pár súhvezdí a zaspomínala na Rokfort. Už by sa nevrátila. Určite nie po tom, čo sa stalo pred rokom. Na chvíľu sa zamyslela, ako ten čas rýchlo letí. Na to ju napadla ďalšia myšlienka, ktorá jednoznačne súvisela s jej situáciou. Čas vylieči všetky rany, vravieva sa stále, no ona mala o tom pochybnosti.
" Slečna, haló, slečna Grangerová, zdá sa mi, že ste duchom neprítomná." Ten hlas ju prerušil a posadila sa na diván, na ktorom doteraz ležala a vylievala si svoje myšlienky, pocity a riešila to, čo ju stále prenásleduje. Stále... Už si pripadala ako blázon, pretože stále chcela vedieť odpoveď na otázku prečo. Prečo? Opýtala sa v duchu a stále neprichádzala odpoveď, ani po roku.
" Trochu som sa zamyslela, prepáčte," odpovedala Hermiona a hľadela von oknom. Pršalo. Dážď sa jej v poslednom čase veľmi páčil a nielen jej.
" Nemusíte sa ospravedlňovať, veď sme tu na to, aby sme tie vaše hĺbavé myšlienky rozluštili," milo jej povedala a pokračovala, keď uvidela takmer nezbadateľný záchvev jej pier.
" Tak povedzte, na čo ste prišla?" Hermiona sa na ňu zadívala pohľadom, ktorý dal novú otázku. Naozaj to chcete vedieť?
" Zistila som ďalšiu veľkú existujúcu blbosť okrem rozprávok. Tie hlúpe múdre vety, ktoré nám majú akože pomôcť. Stále som nepochopila ten zámer. V celku by som bola rada, keby ma niečo osvietilo a oznámilo mi, čo sa tu kurva deje!"
Terapeutka zmĺkla a hľadala tie správne slová, ktoré by mohla použiť bez toho, aby sa jej pacientke niečo nestalo. Nenašla ich. Ich kľudná hodinka sa skončila. Hermiona si pobrala svoje saky-paky a odišla z miestnosti. Cítila sa byť zatrpknutá. Vonku stále pršalo, čo ju trošku potešilo. Bola mokrá v priebehu pár minút. V kabelke mala schovaný dáždnik, ale povedala si, že vlasy sa usušia a iba oblečenie bude smrdieť. Vedela byť v takmer každej situácií optimista. Bola pri svojom dome. Vytiahla si kľúče od brány a vybrala si poštu. Výťah bol na prízemí, ale ona šla peši.
" Výťahom si ma neudobríš, " pošepla si pre seba. Zastala na štvrtom poschodí. Zaklopala na dvere a po chvíli sa dočkala odpovede v podobe otvorených dverí. Niečo mrmlalo z obývačky.
" Hej, Ginny už som doma!" zakričala a chcela počuť odpoveď, ale Ginny sa ani len neozvala.
Vošla do obývačky a zistila, prečo bola tak ticho.
" Stella už spí," oznámila jej a vzala jejpremočený a smradľavý kabát na chodbu. Hermiona ostala
so Stellou sama. Pozrela sa do jej pokojnej malej tváričky. Spala ako zarezaná. Každým dňom jej pripomínala viac a viac jeho. Mala bledé vlásky, tmavé oči po mame avšak na otca sa podobala najviac. Hermiona si povzdychla. Nikdy si nemyslela, že ostane sama s dieťaťom a Ginny v jednom byte. Bolo nadmieru čudné. Ginny sa zatiaľ vzdala výletov do mesta, aby mohla Hermione pomôcť. Nezvládala občas svoje nálady a staristlivosť o dieťa. A ak mala Ginny popravde povedať, zvykla si. Malá si ju obľúbila a brala ju ako druhú mamu. Ginny šla spať, bola už unavená. Hermiona ostala sedieť v kuchyni a popíjať teplý čaj. Nahliadla cez okno a videla, že stále prší.
Rozmýšľanie jej v tej chvíli išlo a vlastne bolo jedinou akceptovatelnou možnosťou na trávenie upršaného dňa, ktorý jej neponúkol odpovede. Prečo sa vlastne problémy točia stále okolo nej? Keď si to tak v hlave zhrnula, vyšla jej nová odpoveď. Problémy boli jej najvernejšími spoločníkmi spolu s Ginny a Stellou. Neboli síce užitočné, skôr ubíjajúce, ale boli.

Ubehol znovu rok. Hermiona nabrala nový dych. Na tvári sa jej častejšie objavoval jej povestný úsmev a dva a pol ženskej v domácnosti si striedalo povinnosti. Ginny našla potencionálneho, ale iba potencionálneho chlapca, ktorý bol jej úplným opakom. Teda tak sa zdalo na prvý pohľad. Hermiona sa nestarala a žila si svoj takmer osamotený život. Večer sa vždy s usmiatej a takmer šťastnej žienky domácej stávala kričiaca banší vo vnútri vlastného, zničeného a smutného tela.
Stella spala a Hermiona túžila po dlhom čase opäť si vyraziť von. Schmatla kabelku, hodila tapetu a potichu sa vyplížila von. Nasadla do najbližšieho taxíku, ktorý stál na rohu ulice a povedala mu názov klubu. Taxikár vyštartoval a ona si užívala nočné svetlá ulíc. Vystúpila z taxíka hodila mu peniaze cez okienko a pán jej poprial príjemný večer. Pri dverách do klubu stál vyhadzovač. Keď ju uvidel, úsmev sa mu objavil na tvári a hneď ju pozdravil.
" kde si toľko bola, veď je to skoro rok, čo som ťa tu nevidel! Zdá sa mi, že si dnes viac sexy!" vyhlásil a ihneď ju pustil ďalej.
" Ďakujem, Tommy!" zakričala a predrala sa davom. Pár ľudí tam poznala a letmo im zakývala. Prišla k baru a hodila do seba jednu whisky s ľadom. Pozerala na schodisko, keď uvidela nových prichádzajúcich, kúsok ľadu jej nepohodlne skĺzol dolu krkom.
* *
" Hej, prečo ma ťaháš von? Vieš, že sa mi nechce. Rob, ja ťa asi zabijem, ak tu niekoho stretnem!" pošepol mu, keď prechádzali pri vyhadzovačovi. Rob prešiel svojim pohľadom po všetkých sukniach a zastavil sa pri bare.
" Ešte mi raz poďakuješ, ver mi!" povedal mu a zdrhol dolu schodmi. On šiel pomaličky po schodíku dole a pozeral na pohybujúcich sa ľudí. Vnímal hudbu a meniacu sa farbu svetiel.
Cítil, že Rob nepovedal tie slová len tak pre nič za nič...
Jednoducho to cítil. S povzdychom vkročil na dlažbu a nasledoval toho pomätenca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Deliyasha (mrzne mi z toho mozog) Deliyasha (mrzne mi z toho mozog) | 26. října 2009 v 22:31 | Reagovat

mohla si tam dat tak cool ikonku? a mohla ma taka blbost zobrat?! vies co Mer-mer? som dovna...tym to je! aaa ze som ja zacala pisat ten comment...no...iba k dielu...kratke vyzera inak a zacina to dobre...ostatne ako vzdy...ale ked to zacina tak smutne....alebo mozno nie, ale pocuvam nas song :(( ....tak ja sa idem niecim ovalit po hlave a spat...to bude asi najlepsie...:))

2 mems mems | 27. října 2009 v 17:40 | Reagovat

Dnes som revala a počúvala som song a dokončila kikyo:D ďakujem delča....

3 Mishelin Mishelin | 28. října 2009 v 16:05 | Reagovat

fešná kapča a mi-lu-jem meno Rob...

dnes mam uchaľak si na svoju úbohu priateľku spomni bo to bude smrť...

P.S.: ja mať veľmi rada sivá ;)

4 mems mems | 28. října 2009 v 19:28 | Reagovat

Mishelin, predpokládam že rozprávaš o Paštrnákovi, aaaa Patinnsonovi:D
Tej druhej vete som nejak nepototo:D

5 Mishelin Mishelin | 29. října 2009 v 19:24 | Reagovat

No včera sme mali Uchaľák (imatrikulacia) a to bolo totálne trápne a odveci a som rada, že som to prežila bez veľkého psychického poškodenia...

6 mems mems | 30. října 2009 v 9:45 | Reagovat

Jáj ták:) no tak nuektorý radšej preventívne na to nešli;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama