Never give up.... Embrace your dreams.....

22.kapitola - S novým úsvitom prichádza nová nádej

29. listopadu 2008 v 20:44 | Merina |  ♥Dark poison♥
Dopísala som ďalšiu kapitolu, trvalo mi to neuveritelne strašne megadlho, ja viem. Ale škola je strašný zabiják a máte málo volného času a keď vás ani múza nepolíbi, tak sa nič diať nebude, no. Vyzerá to tak, že sa Dark pomaličky schiluje ku koncu.
Takže užite si to, aj keď to nie je najdlhšie ale aspon niečo je.
Venované pre moju ill Deli. Vyzdrav sa nech mozeme ist von, bo to potrebujeme;)

Vaša Meme


Vychutnávala si ten pocit slobody a dostatočného bezpečia. Ona bola jediná, ktorá mohla zvrátiť všetko čo pokazila. Potiahla si jeho skrehnuté telo k sebe, prstami mu prešla po popraskaných perách., zlatistá tekutina prešla medzerou jeho pier. Po chvíli sa dostala do jeho tela a prúdila ospatými žilami. Hlboký nádych zanikol v zdvíhajúcom sa vetre. Pomaly otvoril oči a pohol rukami. Bol to nezvyčajne ťažké, na každý pohyb musel ovládnuť svoje stále skrehnuté telo.
Odett sa prizerala, čakala na chvílu, kedy konečne prehovorí.
" Kde mám okuliare? " prehovoril a pretrel si oči. Neboli na svetlo také zvyknuté. Trochu s apousmiala, ale vrátila ho do reality.
" Kedy s tým mieniš skoncovať, Vyvolený? " opýtala sa ho a Harry otočil hlav, zahľadel sa do jej tváre.
" Ja.. ani neviem, " povedal a Odett začala rozmýšať nad tým, či elixír nemá dáke vedlajšie účinky.
" Počuješ sa? Pred pár ehm.. hodinami si vravel úplne niečo iné, chcel si ukončiť trápenie, svoje a trápenie ostatných, tvojich priatelov, mňa a .. a Ginny!" to meno v ňom vyvolalo pocit povinnosti, ktorú mu všetci vrátane nej vštepili do hlavy.
Pozrel sa na Odett, jej pohľad bol prenikavý a prechádzal cez každú jeho kosť v tele až k srdcu. Vedel, že to musí spraviť, vrátiť sa. Ale pre koho to vlastne robí? Pre pokoj na duši alebo predsa len pre tú hlúpu povinnosť?
Odett naňho hľadela a mlčala. Vlasy jej povievali v morskom vánku ako krehké lístie v korunách stromov, v tom svetle vyzerala ako krásny anjel. Svetlo jej presvitalo cez plavé vlasy, ktroé boli trochu ušpinené, ale on sa na ňu pozeral kao na odpoveď, zmysel života.
Podišiel k nej bližšie a pobozkal ju. V tej chvíli akoby sa všetko zmenilo. Cítil jej teplú ruku na svojej, jej jemné pery a jazmínovu vôňu.
Vtedy sa odmiestnil a ona tam ostala stáť sama. Hľadela na lesknúce sa morské vlny ko sa trieštili o sklay trčiace z morskej hladiny .Chvílu na ne hľadela, no potom už bola preč.
* * *
Ginny sedela v špinavom kozube, v ruke zvierala od zúrivosti prútik a slzy jej padali na zaprášené topánky. Naokolo lietali samé zaklínadlá a minuli ju len o chlp, ale nie akždý bol na tom tak dobre ako ona. V tej chvíli jej na nohy spadlo Nevillovo ťažké telo s prázdnym výrazom. Vyzeral, kaoby skamenel, chytila jeho ruku a utrela si oči. Na jej tvári sa objavil náznak letmého úsmevu, konečne po dlhej dobe. Luna ho odtiahla do pivnice a zablkovala schody pred smrťožrútmi. Ginny sa postavila a z jej osoby vyžarovala zvláštna energia. Voldemort zrazu v dome nebol. Na malú chvílu zavládol pokoj, každí sa rozhliadal. Nábytok bol rozválaný okná prasknuté a po zemi boli kopy rozbitého skla a zranených ľudí, ktroý mali to šťastie. Iný sa už vidali na večný odpočinok s pocitom, že boli nápocmocný v tvorení osudu druhých.

* * *
Harry stál na mieste, na ktorom bol už dávno predtým. Avšak vtedy nebol sám. Kráčal po studenej dlážke a jeho kroky sa odrážali v tom tichu. Rýchlo otvoril dvere a nadýchal sa čerstvého vzduchu. Schádzal po kamenistom schodníku, ktorý bol trochu šmyklavý. Jeho srdce zrazu začalo prdušie byť.

To nemôže byť pravda.
Pomaly sa približoval k žene v čiernom kabáte a nevkusnom bielom klobúku. Keď bol ani nie na meter od nej, obzrela sa. Oči mala ako vyplašená zver. Jeho tu teraz nečakala. V rukách nedržala vôbec nič a zahľadela s ana zem.
" Teta Petunia? " opýtal sa opatrne, pretože envedel, čo naňho spustí. Začal fúkať vietor, lístie sa trochu vznieslo a prešlo po Harryho topánkach.
" Vraveli, že si umrel, " povedala a hľadela na miesto, kde v pokoji ležalo telo jej sestry.
" Odkial ..." začal, ale prerušila ho. Z vrecka vybrala malý útržok novín a podala mu ich do rúk. Harry ich bez slova vzal a zrazu naňho hľadela jeho vlastná tvár. Nad ňou velkým čiernym písmom: Vyvolený bola len ďalšia z mnoha lží. Ďalší bol: Temný pán zvíťazil.
Očami prešiel po papiery a pozrel sa na Petuniu.
" Keď si odišiel, niekto nám v kuse posielal tie vaše stupidné noviny, " povedala opovrhujúcim tónom. Harry vsunul ruku do vrecka a našiel niečo čo vsunul petunii do ruky. Štítila sa jeho ruky ale mala rukavice a to čo jej dal pevne zovrela. Pozrel sa na náhrobok. Keď sa po chvíli otočil, petúnia schádzala po chodníku k bráne až zmizla.

* * *
Odett sa vrátila k tomu domu. Vonku na trávniku ležala kopa skla, rozbité dvere a dáka mukelka vystrašená na smrť. Prekročila ju a s prútikom pred očami pomaly vstúpila dnu. Pár smrťožrútov kričalo v mukách ale Odett ich umlčala. Na rozmlátenom gauči ležalo pár tiel zakrytých plachtami. Z dverí sa dovnútra privanul vietor a odkryl kúsok plachty. Uvidela tvár mladíka a Ginny ako ho znova zakrýva so slzami v očiach. Spomínala na Deana a Seamusa, ktorí bývali priatelmi.
Odett ju chytila za rameno a pozrela s ajej do očí. Mala menšie výčitky pre to čo sa stalo medzi ňou a ním. Ginny videla v jej očiach nejaký náznak niečoho, ale čakala len na jedinú vec.
Molly sa pozrela kam tie dve šli a odvrátila pohľad, dúfala, že všetko bude v poriadku. Hermiona pomáhala zranením a snažila saposilniť zlomenú obranu domu spolu s McGonagallovou.
Ron hľadel na oblohu, zdalo sa mu, že po dlhých tmavých dňoch sa konečne objavil kúsok z hrejivého slnka.
Spomínal na časy, keď sa vravievalo, že s novým úsvitom prichádza nová nádej. Podľa jeho myšlienok tieto časy už dávno pominuly, všetko mu pripadalo ako vystrihnuté zo zlej rozprávky, ktroé mu kedysi čítavala mama. Hermiona sa mu pozrela do očí, pripadali si ako dvaja cudzí ludia, ale predsalen ich stále spájali dve rozdielne veci, ktoré mali zároveň k sebe velmi blízko. Láska a smútok.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Delby :) loves Mín Delby :) loves Mín | 3. prosince 2008 v 19:23 | Reagovat

dankeschon za venovanie...kapca je ako inak podarena...aka ina moze byt spod tvojich neuronov ze?!...aj tak este nie som zdrava :)) ale urcite budem :D

2 Merina Merina | 3. prosince 2008 v 20:02 | Reagovat

Ta no zdravá nie som ani ja;) jáj nech už je štvrtokkkk a piatók!!!:D

3 Maťuliq Maťuliq | 5. prosince 2008 v 14:57 | Reagovat

mno toto =) vy dve  moje  choroby .. ♥♥♥

4 Merina Merina | 5. prosince 2008 v 20:46 | Reagovat

Ja som skor nešťastie:(

5 povedzme_že_Tuleníča povedzme_že_Tuleníča | 12. ledna 2009 v 21:18 | Reagovat

No nedýcham..

Fakticky.

Meme, tuleň, dostala si ma.

Úžasné, dobré nápady, super spracovanie a niečo čo človeka prinúti čítať ďalej.

Krásne.

Si šikovná a dúfam že čoskoro pribudnú ďalšie časti už sa neviem dočkať :)!!!!!

6 Meme Meme | 13. ledna 2009 v 19:11 | Reagovat

Tuleníča moje, najkrajší koment aký tuleník mohol napísat;) Inak si prvá z nášho blázinca:)

dakujem, dojalo ma to:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama