Never give up.... Embrace your dreams.....

21. kapitola - Fell my deep pain

12. října 2008 v 18:04 | Merina |  ♥Dark poison♥
Konečne som s posnažila a zas niečo napísala popri čítaní Smrť Jánošíkova.
Bude to trochu rozdielne, ale no nevadí, mám vela vecí na práci.
Má to 1008 slov, ako pekne som sa trafila:) Ehm... tak pekné čítanie a toto venujem mojej elči, ktorá je fakt good girl:)

Ja viem, vela smajlíkov:)

Vaša meme uponáhlaná...


Lord Voldemort sa rozhodol, že prišiel ten správny čas, aby porazil svojich nepriateľov na kolená. Páčila sa mu tá myšlienka, že by videl všetkých Potterovych priaznivcov topiť sa vo vlastnom žiale a zúfalstve, bolesti a neopísatelnej lútosti k tomu, ktorému tak verili. Sklamal ich? Pochopitelne, on mal byť predsa Vyvolený, on mal zabiť Temného pána. Ale nestalo sa, teraz jeho telo pokojne ležalo na zemi a ten malý úbožiak už bol so svojou hlúpou matkou, ktorá si mohla zachrániť život za výmenu s jej dieťaťom a jeho otcom. Ako mohli byť takí hlúpi a dôverovať takému podradnému tvorovi akým bol Peter Pettigrew, tá ľudská hlúposť, naivita.
Voldemort už nechcel čakať, prečo by s nimi neskoncoval teraz hneď?
" Hej! ty, okamžite príď sem!" zakríkol a mávol prútikom smerom k dverám.
Dvere sa z vrzgotom otvorili a vyšla z nich mladá žena. Jej predtým dlhé krásne vlasy stratili svoj lesk a pôvab, nebola to tá istá, krásna a vždy bezstarostná žena. Jej šaty boli dotrhané a tvár mala doráňanú, mastné vlasy jej padali do očí. Severus ležal v tej istej izbe, kde sa otvorili dvere, kútikom oka zazrel jej bledú tvár. Ju predsa poznal, ale nie takúto, pamätal si na to akoby to bolo len včera, keď ju videl mladšiu na Trojčarodejnickom turnaji. Vtedy bola bezstarostná a vďačná Harrymu Potterovi, zachránil jej sestru. Severusa prepadla lútosť, veril mu, že to dokáže, aj keď nemohol prejaviť sympatie k tomu malému darebákovy, ktroého nemal v láske od začiatku jeho prvých krokov po rokfortských chodbách. Pripomínal mu až moc jeho otca, áno, James Potter, vždy ho považoval za arogantného, ale možno ho v srdci len ťažila závvisť, ktorá sa časom a jeho ponižovaním zmenila na nenávisť. Teraz videl syna Lily Potterovej ležať mŕtvho na zemi, keby mu tak mohol pomôcť. Ale, sám sa nevie dostať z pasce za únik tých dvoch.
" Fleur, áno, presne ty budeš skvelá, " prehovoril Temný pán a ušrnul sa na nemysliacu Fleur. V očiach mala prázdny výraz a hltala každé jeho slovo. Ukázal jej na Harryho telo a ona k nemu pomaly kráčala. Vzala ho do rúk, jej nechty boli dlhé a špinavé, zarývali sa do jeho mäkkého ramena.
" A teraz poď za mnou!" prikázal jej. Pevne ho držala v náručí a vykročila za ním do hustnucej tmy. Dvere sa zabuchli a obaja boli preč.
* * *
Ginny sa prebrala, v izbe bolo príjemné teplo, ktoré ju hrialo až pri duši. Rozhliadla sa po izbe. Vo vzduchu elegantne plávala modrá vydra a za ňou skákal králik. Vtedy konečne pochopila, prečo je v izbe tak teplo, patronusy, bola ich tu slušná kopa, avšak, Ginny niečo hľadala. Pozerala sa všade, kde len mohla uvidieť čo i len kúsok z parožia, márne. Zdalo sa jej ,akoby v miestnosti pribudol kúsoček chladu. Dvere sa otvorili, pozrela sa smerom k nim. Vošla Odett, cítila, že v izbe je teplo, než v iných miestnostiach.
" Myslím, že ti musím niečo povedať, " oznámila jej a Ginny čakala, čo jej povie. Neville šiel po chodbe a počul v Ginninej izbe hlasy. Niesol vedro s dákym bordelom, zastavil sa a pokúšal sa pritriediť hlasy osobám, keď zrazu započul čosi iné. Vonku ktosi kričal, jeho hlas bol mrazivý a plný zloby. Neville pribehol k najbližšiemu oknu, odstrčil na bok špinavú záclonu.
Vedro mu spadlo na zem a všetok sajrajt sa vylial na zem, v rukách zvieral prútik a zakričal na celý dom.
" Kedy to bude? " spýtala sa jej Ginny. Zrazu obe otočili hlavu.
" Myslím, že je to všetko príde skôr ako som očakávala, " povedala a vzdychla si, " nuž , dobre, čas nám moc nepraje, ale..."
Ozvala sa rana a ich bariéra bola prerušená. Okolo domu sa začal zužovať prstenec nepriateľov. Neville zletel po schodoch a väčšina obyvatelov sa začala schádzať v hale.
" Kam pôjdu ostatní, ktorí nebudú môcť bojovať, " spýtala sa Molly a pozrela na Artura, v poslednej dobe mu nebolo najlepšie. Krb v hale zasvietil zeleným plameňo a miestnosť sa začala zapĺňať mladými ale aj staršími ľuďmi.
" Seamus, " povedala potichu Hermiona a vypleštila na štvrtinu ludí z rádu a ďalšiu polovicu Da oči. Netušil, že jej minca bude ešte dobrá po 6. ročníku.
" Choď k Murriel!" kričala Molly na pána Weasleyho. " Nie, Molly, to nepôjde, nemôžem vás tu nechať, ste moja rodina a...!!!" stál v krbe a Mollyna ruka zvierala v pästi hrsť prášku.
" Prepáč Artut! " povedala a so slzami hodila prášok. Dvere sa otvorili. Odett sa v tom hluku narýchlo spýtala Ginny: " Veríš mi aspoň trocha?"
" A čo iné mi ostáva? " prehovorila a hľadela do osvetlených dverí.
Svetlo bolo oslepujúce, ale videli, že tá postava, ktorá stála vo dverách zaliata oslepujúcim slnkom bola určite žena. Pozerali na ňu ako na divé zviera, ktroé ušlo zo svojej domoviny a teraz sa snaží nájsť cestu späť, ale niekto mu bráni urobiť to. Všada bolo ticho, ľudia hľadeli na to, čo mala tá žena v rukách, avšak Bill zakričal pisklavo na tú osobu.
" Fleur, Fleur, " jachtal, keď spoznal v jej tvári svetlo jeho života. Rozbehl sa k nej, ale niečí prútik ho od nej odmrštil a spadol na zem. Fleurine oči hľadeli rovno a boli akoby mŕtve.
" Crucio! " ozvalo sa kúsok od dverí a Bill sa začal na zemi zvýjať. Hermiona vystrašnene hľadela na Fluer, nič nerobila iba stále priamo hľadela na dav pred ňou, vtedy si Hemriona všimla, že jej po lícach stekajú slzy a padajú na Harryho jazvu. Ginny bola v kŕčoch, ale hlavu mala otočenú na jeho telo a po chvíli sa otočila na Odett. Fluerine ruky sa v kŕči zosunuli k jej nohám a telo padlo zo žuchnutím na zem, jeho okuliare sa rozbili. Ona padla na kolená a jej oči konečne uzreli svetlo a Billovu tvár. Boj sa začal. bellatrix celý čas škriekala, ale najviac vtedy, keď jej Odett zmizla pred očami s Potterovým telom. Ginny skončila v krbe a Neville rozbil hop-šup prášok, ktroý sa kompletne celý vysypal do Ginniných očí. Vtedy ju takmer zasiahol zelený záblesk z Rokwoodovho prútika, ale mala šťastie.
Odett sa zvalila na mäkkú trávu pod ťarchou jeho tela. typovala, že má asi 120 kilo, teraz keď je už ta, kde nič nebolí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Grencle Grencle | Web | 23. října 2008 v 19:15 | Reagovat

pane jo..tahle kapitola byla úžasná...nevzala mi sice dech úplně, ale zcela určitě mi přivřela kyslík...

2 Merina Merina | 24. října 2008 v 16:30 | Reagovat

No uvidíme ako sa ti bude javiť tá dalšia mici:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama