Never give up.... Embrace your dreams.....

23. kapitola- No one

28. srpna 2008 v 18:17 | Merina |  ♥Odi et amo♥
Konečne po dlhých vekoch Odi et amo uzrelo novú kapitolu. Tak nech sa páči, halvne Elči, ktroej venovaná kapitola je.
Trocha som si oživila čítanie Hp5. Dobrá kniha.
Vaša meme.

V starom fialovom autobuse sa Harry cítil zvláštne. Spomínal na prvé stretnutie so psom pri Magnóliovom oblúku, keď naštvaný odišiel z domu Dursleyovcov po malom incidente s tetou Marge. Keď si ju znova predstavil ako velký púťový balón, vznášajúci sa nad londýskymi ulicami v tmavej noci, trocha sa pousmial. Stále uvažoval nad všetkým čo sa udialo v Siriusovom dome. Cítil, že tá osoba, ktorú držal na schodoch za ruku, bola niečím zvláštna a priťahovala ho nielen výzorom, ale cítil v nej aj niečo, niečo nezvyčajné. Velké dvere od vchodovej brány Rokfortu sa zabuchli, boli naspäť. Dvakrát sa mu nechcelo ísť naspäť, pretože ho čakali určite velmi príjemné chvíle v spoločnosti toho najlepšieho učitela, ktorého tak velmi obdivoval a mal od prvého ročníka rád, áno Severus Snape, to bol ten človek, ktroý mu znepríjemňoval myšlienku na návrat.
Potichu stál pred velkou priepasťou na schodisku a spolu s Ronom, Hermionou a Ginny čakali, kým sa vrátia schody, aby sa mohli vrátiť do Chrabromilskej klubovne. Hneď na druhý deň ich čakala dvojhodinovka elixírov, čo ho ešte viac utvrdilo, že zas ho čaká pekný začiatok týždňa. Sadol si na postel a pozdravil Nevilla, ktorý si klbkoval čisté ponožky.
" Ahoj, ehm... chýba ti jedna ponožka, " povedal Harry a za Nevillovim chrbátom na postely ležala jedna ponožka medzi kopou sklbkovaných ponožiek.
" To snáď nie! " skríkol Neville a chytil sa za vlasy. " Nevieš si predstaviť ako dlho som to už klbkoval. To už pôjdem tretíkrát znova párovať, pretože vždy mi jedna chýbala, ale teraz som si bol už istý, že som žiadnu neprimiešal, " vyhlaásil zronene a chytil ju do rúk.
" A si si istý, že si ju nenechal doma, Neville? " opýtal sa ho Ron.
" Idem radšej poslať sovu starej mame, " povedal s takým nadšením v hlase, akoby šiel na pohreb. Napísal vskutku veľmi stručný list " Nemám doma jednu ponožku?" a išiel po sovu.
Harry sa pozrel na Rona, mal chvílkové pocity o otm, že by mu chcel povedať o tom, čo sa stalo cez Vianoce, ale čo keď to bol naozaj len až moc realistický sen, zas by bol za hlupáka on, a Harry mal už pocit, že tento prívlastok by konečne mohol presedlať na iného " šťastného majiteľa ". Harry radšej mlčal a čakal na vhodnejší okamih.
Na večeri sa stretli s Lunou.
" Tak aké ste mali Vianoce? " spýtala sa ich a všetci zborovo odvetili, že boli dobré.
" Kedy bude ďalšie stetnutie D.A, Harry? " opýtala sa ho Luna a zachytávala si jednu z reďkovkových náušníc, ktorá sa jej zamotala do zlatých vlasov. Jeden malý prvák sa jej začal smiať a Ron mu hneď vynadal a hermiona zase Ronovi.
" Ale notak, Hermiona, vynadal by som mu aj keby urážal teba! " ohradil sa Ron a Hermiona na chvílu zmĺkla, pretože hladala správne argumenty.
" Neboj sa, dám vám všetkým vedieť, " ubezpečil ju Harry a Luna sa s lahkým mávnutím pobrala k Bystrohlavskému stolu.
Ron sa stále s Hermionou dohadoval o tom, čo je v prefektských pravidlách a že nemá zneužívať túto výsadu.
Po dobrej večeri sa pobrali do klubovní a Harry si všimol s akým opovrhnutím naňho hľadela profesorka Umbridgeová, keď opúšťali Veľkú sieň. Automaticky si poškrábal chrbát ruky s ešte výraznými jazvmi Nesmiem klamať. V klubovni sa rozlúčili s Hermionou, pretože sa odobrala do dievčenských spálni spolu s Ginny.
Harry sa s Ronom rozprával o metlobale cestou do ich spálne.
" Tá Hermiona sa velmi rada háda, " poznamenal Ron a Harry sa len zasmial, pretože sa úpseldnú dobu správali ako starý manželia.
" Budem rád, ak sa zajtra ráno na elixíry nezobudím, nechcem vidieť Snapeov hnusný ksicht, " povedal Ron a lahol si do postele.
" Ron, nekaz posledné chvíle jeho ksichtom, " povedal mu Neville z vedlajšej postele.
" Tak dobrú, " potichu povedal Harry, zložil si okuliare a položil ich na nočný stolík pri posteli. Pretočil sa na bok a zatvoril oči.
* * *
Ráno bol Rokfort celý ponorený v hustej hmle. Takmer sa splnilo Ronovo prianie a skoro zmeškali elixíry.
Keď sa konečne skončili tie dvojhodinové muky, Harry bol rád, že už odhcádza, keď si ho Snape privolal.
" Príď večer, očakávam ťa tu v žalároch."
Harry mal celý deň pokazený a večer sa pobral do žalárov. Hermiona sa ho snažila celý čas podporovať, ale on ani nepočúval, čo vlastne hovorí, pretože mu stále po rozume behala Namelia. Bola ako nevymazatelná spomienka, snažil sa na to trocha zabudnúť a sústrediť sa na prácu, ale nemal pokoja. Stále cítil na svojej ruke tú jej, bolo to akoby sa znova vrátil na Grimmauldovo námestie a prežíval v celku dobré sviatky spolu so Siriusom a...
Zatvoril za sebou dvere žaláru a pri učitelskom stole videl tmavé mastné vlasy.
" Meškáš, Potter, " povedal a vytiahol si prútik.
" Prepáčte, pane, "odvetil chaldno.
" Ak si myslíte, že tu budem na vás čakť, tak sa hlboko mýlite. Celú túto prácu robím iba z dobrej vôle pre Dumbledora, lebo ma o to požiadal! " vykríkol a Harry čakal, že mu dá dáky trest za meškanie.
Po pol hodine snaženia sa o uzamknutie vlastnej mysle, Harryho začala bolieť hlava aj jazva. Snape si to užíval a Harry vedel, že v duchu sa smejej nad tým, ako ho Rozparovač naháňal. Celý čas ho zhadzoval a provokoval, až kým nevidel to, čo Harry neutajil.
Dom na Grimmauldovom námestí, bol už večer Harry išiel po schodoch rukou sa opierajúc o stenu. Snape videl iba útržky, až pokým sa Harry nedostal hore a neucítil druhú ruku. Modré oči v tme žiarili spolu s jej zlatistými vlasmy a príveskom na krku. Vtedy sa zmocnil Snapea pocit, že sa všetko pokazilo, oni dvaja sa nemali opäť stretnúť. Zrazu sa spojenie prerušilo a Harry hľadel do tmavých Snapeových očí.
" Bozkávaš sa s Changovou a teraz, dáka blodnýna v tvojej mysli? Potter, ste taký ako váš otec, prelietavý. "
Harry mlčal, ale v jeho žilách kypela krv. Odtrhol od nehjo pohľad a pozrel sa von cez vytrážovú výplň.
Snape v tej chvíli usúdil, že už je najvyšší čas skončiť dnešnú hodinu oklumencie.
Harry odišiel do klubovne a Snape si to rovno namieril do Dumbledorovej pracovne.
" Och, Severus, " povedal potichu. Nečakal teraz už žiadne návštevy. Ako vždy sa povečeroch prechádzaval dokola, už mal oblečené aj dlhé pyžamo s modrými papučami.
" Znovu sa stretli, " pošepol a hľadel do Dumbledorových polmesiačkových okuliarov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mishelin Mishelin | E-mail | 20. září 2008 v 13:38 | Reagovat

Ahóóój! Tak, konečne som tu! Odkedy sme si naposledy písali som sa k netu dostala akurát na to, aby som si pozrela a odpísala na maily. Ale teraz... Konečne mám čas, sadla som si a vyťukala tvoj blog. Ako prvé som sa rozhodla dobehnúť Odi et amo. Poviem ti, som sa tešila ako malá. Odkedy som nečítala, veľa sa toho udialo, samé prekvapenia. Najmä to tajomstvo okolo jej mamy. Neviem, ale ja som si vôbec nebola istá, kto to bude. Myslela som na Cissy, ale keď ste tam tak veľa opisovali Bellu... Podarilo sa vám udržať ma v napätí :) No, naozaj je to perfektné, sľubujem, že ďalšie časti si už nenechám ujsť.

2 Merina Merina | 20. září 2008 v 15:43 | Reagovat

Mishelinka moja drahá ty si normálne že podpora, neboj sa Elča už má niečo spracované a potom sa na to o5 vrhnem ja. Dúfam že sa budeme na tom icq stretávať častejšie(trebalo by).

Tvoja memča.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama