Never give up.... Embrace your dreams.....

14. kapitola- Promise

19. dubna 2008 v 16:59 | Merina |  ♥Dark poison♥
Ďalšia Meme klasika kapča z Dark-u. Nemám moc náladičky na funny& sunny& optimist kapče. takže zase Meme klasika, myslím, že už ste aj zvyknutí.
Odett sa chystá na velmi velké rozhodnutie, nastane pár komplikácií a nakoniec sa všetko posere. A čo sa posere, to sa dočítate v kapči, tak pekné čítanie, sorry za výraz posralo, ale vedela by som nájsť aj niečo iné ale tam by museli byť už iba tieto sympatické hviezdičky ****.

Keď ulice Londýna zatiahla tmavým rúškom noc, Odett sa nenápadne vyšmykla z Jamieho postele. Prehodila si cez seba čierny plášť. Obula si čižmy a nakukla cez zastreté okno v hale. Pršalo a ako na potvoru bola aj hustá hmla. Zatvárila sa velmi kyslo a zobrala si dáždnik. Potichučky otvorila vchodové dvere a vykĺzla na tmavú ulicu.
V hustej hmle vyzerali lampy ako malé nenápadné svetlá z iného sveta. Tam, kam šla, to miesto jej teraz pripadalo tak vzdialené, ako nikdy predtým. Iní by sa už dávno premiestnili, ale ona nechcela. radšej sa prejde po tichej ulici, kde jej spoločnosť budú robiť padajúce kvapky na dáždnik a studený vzduch, ktroý jej prevetrá myseľ. Včera sa rozhodovala nad tým, čo vlastne v živote chce. Vedela, že jednu vec už dosiahla a takmer doviedla k dokonalosti, ale vždy jej ostával ešte čas na to, aby to dokončila. Hlavnú túžbu má za sebou, ale mnoho rozhdnutí ju ešte čakalo a preto včera bol ten deň, kedy si uvedomila, že je čas spraviť niečo iné. Tých pár dní s Jamiem jej pomohli k tomu, aby sa konečne rozhodla.
" Už nikdy viac, " povedala si v duchu. Nevedela prečo, ale vždy keď si spomenula na malú prácu s Bellou, vždy sa jej vybavil Potterov ksicht. Dážď pomaličky utíchol a počula svoje kroky odrážajúce sa na zemi. Zrazu zastala.
" Kroky, " povedala si v duchu a vedela, že mnoho ludí sa nepotuluje už v skoré ranné hodiny povonku a hlavne v takomto počasí. Pomaličky siahla pod svoj plášť a vybrala prútik.
" Kam zas ideš? " stihol prehovoriť neznámy človek, ktorý ju sledoval. Odett nemohla uveriť vlastný očiam, keď uvidela, kto to k nej hovorí o pol jednej ráno, v hustej hmle, ktorá by sa dala nožom krájať.
" Ja by som sa rada spýtala čo TY tu robíš, " povedala mierne urazene.
" Nemôžem ťa predsa nechať bez dozoru, " povedal potichu. Pristúpil k nej bližšie a zobral jej prútik z ruky.
" Vráť mi ho, teraz nie je vhodná doba na to, aby sme sa tu zapodievali tým, kto, kam ide a čo tu robí. Jamie, daj mi ho späť a keď sa vrátim, všetko ti vysvetlím. "
Natiahla k nemu ruku, avšak Jamie sa ani nepohol a stále ju sledoval.
" Povedz mi, kam ideš a potom ti ho vrátim, " zašepol, ale v jeho hlase už bolo znieť podozrenie.
" Jamie, ja ... " začala pomaličky hovoriť, ale nechcela mu to povedať.
Vedel, že to z nej bude ťahať ako z chlpatej deky, ale možno niečo aj nechtiac povie.
" Prečo? Prečo mi to nechceš povedať? " opýtal sa jej.
" Nemôžem, " povedala potichu.
" Môžeš, ale nechceš! Záleží to iba od teba! " skríkol.
" Jamie, nie... "
" Sľúb mi, že nič nespravíš, sľúb mi to, " povedal a sklonil halvu.
" Ja nemôžem! " skríkla a vtedy počula ako jej prútik adá na zem. jamie sa stratil v hmle a ona ostala sama na ulici.
Teraz už nechcela ísť po ulici, chcela to mať za sebou, konečne byť slobodná. Premistnila sa. Zaklopala na drevené dvere. Odhodila svoj plášť a dáždnik do kúta na malú skrinku a čakal, kedy dostane povolenie vstúpiť dovnútra. Trochu rýchlejšie dýchala, ale mala istotu, že z tohto boja odíde ako víťaz so vztýčenou hlavou.
Niekto zakričal, nech vojde dovnútra, a tak neváhala a vošla.
" Odett, " povedal potichu a uškrnul sa.
" Pane, " povedala a poklakla.
" Stalo sa niečo? " povedal až nechtne priatelsky.
" Ja, mám jednu prosbu, " povedala so zrakom sklopeným ku zemi.
" Pokračuj, " povedal a neustále ju sledoval.
" Hon na Pottera bude pokračovať, ale ja sa ho nechcem tolko zúčastnovať, pretože prežívam najkrajšie obdobie svojho života a chcela by som istý čas, venovať sa iným veciam, ale samozrejme ostanem navždy verná.... "
" Takže ty sa nechceš zúčastnovať? Chceš ostať s tým tvojím priatelom, ktorý nestojí za nič? " odvrátil od nej pohľad a pokračoval vo svojom monológu plnom otázok. " Si najvernejšia a najlepšia z všetkých mojich oddaných smrťožrútov, ale ešte nitko nemal tolko odvahy a spýtať sa takúto prosbu! "
Zrazu nastalo hrobové ticho a Odett vedela, že zvíťazila.
" Choď!A ži si! S nami by si zdielala kionečne normálny magický svet bez tých úbožiakov- muklov a iných humusákov! " zakričal a prstom jej ukázal na dvere.
" Ďakujem, Pane, že ste vypočuli moju prosbu, " povedala a odišla. Celé to trvalo ani nie 5 minút. Vzala si svoj plášť a dáždnik. Celá natešená, že oznámi Jamiemu takú dobrú správu, že už nebude smrťožrútka a že všetko zlé čo napáchala odčiní, vybrala sa za ním. Premiestnila sa k nemu do izby, ale dáke silové pole ju vymrštilo von oknom a ona spadla na chodník. Rozrezala si ruku, ale to jej tak nepreážalo ako fakt, že Jamie uvrhol na dom zaklínadlo, ktoré jej zabránilo vojsť dnu.
Postavila sa a bolel ju celý človek.
" Vďaka za to vrelé privítanie, " pomyslela si a šla zaklopať. Čakala 5 minút, ale nikto sa neozýval a všetko bolo tiché. Sadla si na schody a znova začalo pršať. Ruku si zabalila na chvílu do plášťa, kým prestane trocha bolieť.
Avšak jednu bolesť vystriedala druhá.
" Znamenie, " povedala a pozrela sa na predlaktie.
rýchlo sa premisetnila k Voldemortovi.
" Myslela si si, že vyhráš tým, že si najlepšia smrťožrútka? Nikto nepodvedie Temného pána a ty za to teraz zaplatíš ak nenájdeš Pottera! ALe privedieš mi ho živého, inak z tvojho drahého priatela Jamieho moc vela neostane. Práve sa mu po tele začal šíriť jed, ktorý si vymyslela. takže za mesiac si chystaj čierne šaty. "
Zasmial sa a spokojný sám zo sebou si hačal do kresla. " Vyber si, buď on, alebo Potter. A myslím, že v tvojom prípade to bude jednoduché. "
" Nerob to, " skríkol Jamie a Odett nevedal, čo má v tej chvíli spraviť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lillian Lillian | Web | 19. dubna 2008 v 17:48 | Reagovat

Hojky,jasne, moc rada spriatelim :) inač fakt super poviedky pišeš, najjj zo všetkých je Lalia !!!! :))) bola to prvá poviedka ktorú som kedy čitala, tak strašne dakujem že si ju napísala

2 Mandynka Mandynka | Web | 19. dubna 2008 v 18:29 | Reagovat

Ja z teba už normálne nemóžem...to čo mi to robíš takéto prekvapka? Hádam nechceš aby som dostala infarktik...Oh, my shock!

3 Merina Merina | 20. dubna 2008 v 13:19 | Reagovat

Tak fakt, že dík. Snažím nerobiť ti infarkt stavy, ale celkom sa mi to hodilo do mojich anti romanitckých kzáverov, teda mozno som uz nieco vyzradila ale ja aj tak všecko zmením.

Lilian som rada že sa ti práve Lalča páči.

4 Sunny Sunny | E-mail | 22. dubna 2008 v 20:01 | Reagovat

jaj dievča kďe bereš tie nápady?alebo skôr čas na ich písanie kokso mno toto..ja normálne že nestíham čítať!=D

5 Sunny Sunny | E-mail | 22. dubna 2008 v 20:01 | Reagovat

jaj dievča kďe bereš tie nápady?alebo skôr čas na ich písanie kokso mno toto..ja normálne že nestíham čítať!=D

6 pimpinela pimpinela | Web | 20. července 2008 v 18:51 | Reagovat

Moc suprová kapitola ;) Inač sa mi nezdá, že by ju temný pán nechal len tak odísť...Asi by to malo trošku horšie následky, že sa vôbec rozhodla zanechať smrťožrútsku "karieru". :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama