Never give up.... Embrace your dreams.....

19. kapitola- What´s gonna happend tommorow?

30. března 2008 v 17:49 | Merina |  ♥Odi et amo♥
Ďalšia kapča, trochu kratšia, ale to nevadí. Lepšie niečo ako nič, a bolo aj málo času. Trochu sa to zvrtlo, ale Namelia zatial žije ale dokedy??? Túto venujem mno komu??? Tak asi mojej chorobe, ktroá sa volá Gagia. Vylieč sa mi:D

Vo svite dohárajúcej sviečky sa Cissine vlasy matne leskli. Jej mysel nemala pokoja. Rozmýšlala nad tým, čo sa odohralo pred takmer šestnástimi rokmi. Jedinú vec, ktorú nad tým všetkým, čo sa stalo lutovala, bolo to, že svoju jedinú dcéru vystavila takému nebezbečenstvu.
" Ona je jednoducho výnimočná! Nesmieš to urobiť! Bude ešte vo väčšom nebezpečenstve, keď ju pošleš do toho strašného miesta! Ja sa o ňu postarám, predsa som jej otec a nie Lu.. "
" Ticho! " skríkla a uprela svoje modré oči na Severusa.
" V tomto dome majú aj steny uši, " povedala pošepky a otvroila vchodové dvere. Severus nečakal jej dosť neslušné vyhodenie z domu. Pohlad nahradil slová a Severus, či chcel, či nechcel, musel odísť, pretože vzbudzovať velkú pozornosť nepatril k velmi dobrým nápadom.
Cissyna mysel sa konečne odpútala od toho večera, kedy musela rozhodnúť o budúcom živote ich dcéry. Hlavou sa jej prenášali myšlienky o tom, čo má spraviť, aby ju dostala preč od Temného pána. Na rozum jej nič iné nedošlo, ako zúfalá snaha o odpútanie pozornosti. Uvažovala aj nad tým, že práve toto môžu byť jej posledné myšlienky, ktoré jej skrsli v hlave, predsalen, Temný pán nemá v oblube smrťožrúta, ktorý sa mu vzopre. Ale pre svoju dcéru by aj zomrela, a takisto aj pre syna.
Odmiestnila sa a celou svojou mysľou a dušou sa upierala na jej krásnu tvár. Otvorila oči, v ruke zvierala prútik, ktorý takmer pod jej silovým náporom praskol. Ocitla sa v tmavej miestnosti a uvidela siluety dvoch postáv, ktoré sa trochu odlišovali výškou. Knihy? Som v knihovne alebo čo?
Dúfala, že jej obrovská túžba poženie premiestnenie na to správne miesto, miesto, kde nájde Nameliu. Začula dva hlasy, v ktorých nebolo vycítiť ani len malý náznak strachu, ale skôr radosti. Podišla k obrovskej skrini, kde boli po abeceda poukladané staré knižky, viazané v koži. Vtedy uvdiela, že na koberec sa posadilo plavovlasé dievča s dákou knihou v ruke. Videla, že sa do knihy začítala a Voldemort jej slabosť chcel využiť. Začal sa jej pýtať, či sa jej tá kniha páči. Kostnatú ruku vložil do habitu a vytiahol biely prútik, ktorý bol na nerozoznanie od jeho ruky. Zašepkal pár slov a okamžite prenikol do Nameliinej mysle, ktorá sa mu núkala ako sladké vo výklade. Namelia na chvílu znepozornela, ale rýchlo sa otriasla, pretože niekto cudzí a halvne enželaný pomaličky vchádzal do jej tajností, ktoré nechcela nikomu prezradiť.
" Tak dosť, Tom! Na tomto sme sa nedohodli! Nebudeš chodiť tam, kam nemáš! " skríkla a šmarila doňho knihu, ale v zápätí si uvedomila, že to mohla byť chyba.
Ale on sa iba uškrnul a svoj hnev nedal najavo.
Nechal ju tam samú a zrazu odišiel. Namelia bola ohromená, že nič nepovedal, alebo jej nič nespravil a odišiel s úškrnom. Ale práve v tej chvíli, keď ju to napadlo, vtedy tá myšlienka aj okamžite zmizla. pretože na ňu hľadeli staré stránky z knihy. Narcissa sa stihla domiestniť ešte skôr, ako okolo prešiel Temný pán. Namelia sedela na koberci, ale po chvíli si pomyslela, že z toho nepohodlného sedenia bude mať presedeniny, a tak sa presunula za policu a oprela o stduenú stenu.
Listovala na starých stránkach knihy, keď narazila na utrhnutú časť. Pohoršila sa nad tým zverstvom voči tej nevinnej knižke a listovala ďalej. Uvidela jeden obrázok a začala lúštiť, kto to tam je. Nevnímala priestro za sebou ani vedla nej, a tak sa stalo, že bledé ruky jej schmatly knihu a zatvorili ústa. Chcela sa začať brániť, ale uvidela celkom povedomú tvár.
" Môžem sa vás spýtať, čo tu do pekla robíte?! "
" Neskôr ti všetko vysvetlím, poď, kým sa nestane niečo, čo som v pláe nemala. Počkať, ja som vlastne nemala žiaden plán, nevadí. Oh, prepáč. "
Zdvihla ju zo zeme.
" Ešte jedna otázočka, ty sa asi premiestňovať nevieš, že? " spýtala sa jej Cissy, aj keď odpoveď už dávno tušila. Namelia pokrútila hlavou.
" Tak, asi to bude trochu hnusné, ale dúfam, že sa potom nepovraciaš. "
Chytila ju za ruku a vytrhla jej knihu.
" Ale Narcissa, vy sa dákam chystáte? " prerušil pokojné ticho mrazivý hlas. Narcissa zbledla a vyschlo jej v krku. Namelia vedela, že si nenechá ukradnúť takú drahú vec.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sunny Sunny | E-mail | 30. března 2008 v 17:53 | Reagovat

jejooo moje dakujééééééééém to dúfam aby sme mohli find yummies ved vies co myslim

.... aj ty sa mi drž=DDD

2 Merina Merina | 30. března 2008 v 17:53 | Reagovat

Jj, treba ťa dáko vyliecit. POetic avatarovie

3 Mandynka Mandynka | Web | 30. března 2008 v 18:14 | Reagovat

Maťa, Maťa...jen tak dále!

4 Merina Merina | 30. března 2008 v 18:24 | Reagovat

Mandynka, mno cmuq, ďakujem.

5 pat pat | Web | 30. března 2008 v 20:05 | Reagovat

no pekne!!! nespriatelis sa?

6 Merina Merina | 31. března 2008 v 17:15 | Reagovat

Čakala som, kedy to napíšeš:D Heh, šak vlastne moju odpoveď už poznáš.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama