Never give up.... Embrace your dreams.....

17.kapitola- Scream if you can

14. března 2008 v 16:16 | Merina |  ♥Odi et amo♥
Ďalšia kapča z Odi et amo, tentokrát je trochu neskor zverjenená. Bohužial, dopadla na mňa malá dočasná vec, ktorá sa volá goodbye inspiration. Takže nech sa páči( po dlhej dobe). Venované Elizke za dlhé čakanie a trpezlivosť.

Bella rýchlo dýchala a jej mozog pracoval na plné obrátky. Nechápala, prečo to urobila, prečo ju zachránila od tolkej bolesti, ktorú si mala zaslúžiť za jej opovážlivosť. Bella bývala občas sebakritická viac, než by sa patrilo, ale to utužovalo jej oddanosť k Temnému pánovi. Jej myšlienky sa upínali ku Kate, nikdy by nepovedala, že niekto z rodu Blackovcov by sa obetoval za druhého človeka, ale čo ju najviac desilo, bolo to, že rozmýšlala nad tým, či sa jej niečo nestalo. Bellatrix Lestrangeovú každy považoval za krutého a nezlomného človeka, aj ona sama sa považovala za takú, ale v tejto chvíli sa cítila byť velmi zranitelná a neschopná, pocítila strášnu úzkosť a takmer sa z nej stala citlivá osoba, ktorá nevie ovládať svoje jednoduché pocity. Smútok, úzkosť a obavy sa striedali so zlobou a chuťou zabíjať. Vošla do kúpelne, pustila si vodu a opláchla bledú tvár.
* * *
" Ako to myslíš? " vyštekol naňho Snape. V tej chvíli mu nebolo všetko jedno, práve si uvedomil, že na jeho dcére mu záleží viac, než si myslel.
" Je preč, keď išla von, tak vždy nám povedala, ale teraz nič, toto sa na ňu nepodobá, aj keď ju nepoznám tak dlho. "
" Mali ste ju strážiť! Teraz môže byť kdekolvek! Môže byť rovno u Temného pána! Black, si nezodpovedný idiot! Vypadni!!! Okamžite mi zmizni z očí!!! Počuješ, vypadni! "
Celý Snapeov kabinet sa otriasal v základoch Rokfortu. Jeho hnev nepoznal konca hraníc, najradšej by Siriusa zabil za jeho nezodpovedné chovanie, ale práve v tejto chvíli nemal čas na také absurdné veci, musel konať to, čo považoval za jediné východisko tejto nezávidenia hodnej situácie, musel ísť za Dumbledorom, on jediný by si vedel určite úporadiť s týmto problémom, ktorý nastal.
Kamená príšera odskočila a on sa náhlil do riaditelovej kancelárie. Dumbledore stál pri klietke Félixa a potichu si humkal.
" Prepáčte, že vás ruším, Dumbledore, ale máme malý problém, " povedal Severus, trocha pokojnejším hlasom .
" Stalo sa niečo? " spýtal sa ho a zatvoril medené dvierka Félixovej klietky.
" Namelia, zmizla. Prišiel mi to oznámiť Black. "
Dumbledore vzdychol a nič nepovedal, začal sa prechádzať po miestnosti a Severus ho sledoval svojim pohladom. Začal byť nervózny.
" Viete, kde by mohla byť? " spýtal sa ho.
" Je to velmi energická mladá dáma, Severus, ale naozaj netuším, kde by sa mohla nachádzať. Budeme musieť iba čakať. Nič iné nám neostáva, skôr či neskôr sa objavia dáka správy, poviem aj ostatným členom, nech sa po nej pozrú. "
Severus odišiel do svojho kabinetu, v halve mal plno možností, ale žiadna z nich sa mu nezdala správna. Po chvíli však zmenil svoje rozhodnutie.
" Keď musím, tak musím! " povedal si sám pre seba a odišel z hradu do Rokvillu. Chýbal mu ešte malý kúsok od toho, aby sa mohol premiestniť.
* * *
Namelia nemala žiadne poňatie o tom, čo sa stane, jediné, čo vedela, bolo to, že práve kráča po boku Temného pána.
V hlave jej mierne hučalo a počula tiché hlasy. Avšak, ani jeden nevedela rozoznať. Všetky hlasy v jej hlave šepotali. Matne videla chodbu, po ktorej kráčala. Posledné, čo si pamätala z celého dňa, ktorý prežila u Malfoyovcov, boli drevené dvere, tmavé, lakované s dákym vyrytím obrazcom, o ktoré sa oprela, keď spadla.
* * *
Severus sa premiestnil do svojho malého bytu na Pradiarskej uličke. Väčšina vecí ležala pod 100 ročným prachom, pretože si Severus nepotrpel nad čistotou v domácnosti. Vbehol do svojej spálne a sadol si na postel s tmavou dekou prhodenou cez duchny. Z poličky si zobral malú krabičku, dlaňou prešiel po jej jemných hranách a otvoril ju. Na mäkkom vankúšiku ležal strieborný prívesok s velkým B. Severus ho silno stlačil v ruke a dúfal, že sa s Nameliou nič nestalo. Porezal si prst a hrany prívesku namočil do jeho tmavej čerstvej krvi, ktorá mu stekala po dlaniach. Dúfal, že sa čoskoro podelí o svoje rodičovské problémy.
***
Sirius spolu s Remusom sedeli v Regulusovej izbe a rozmýšlali, akoby mohli pomôcť v tejto nezávidenia hodnej situácie. Remus sa najvuiac vinil za jej zmiznutie. Keby nebolo jeho malého chlpatého problému, ostala by v izbe a v bezpečí domu na Grimmauldovom námestí. Ale čím ďalej mlčky sedel, tým väčšmi začínal mať pocit a presvedčenie o tom, že ani Albusove najlepšie kúzla na obranu proti zlu niesú také účinné akio sa predtým zdalo. Sirius mal pred očami scénu zo Snapeovho kabinetu, vtedy mal prvýkrát pocit, že Snape je človek, ktorý má naozaj city. Vždy ho považoval za obyčajného tupca, ktorý je studený ako kameň a keď si predstavil, že niečo také ako je on má dcéru, to mu pripadalo trochu pritiahnuté za vlasy. Začal sa prechádzať po izbe, pretože sedenie mu už išlo na mozog.
* * *
" Konečne si tu! " skríkol Severus, keď uvidel ženu v tmavom habite v jeho obývačke.
" Čo sa stalo? " okríkla ho. " Mám prácu, myslela som, že dnes prídeš podať dáke novinky. "
" Novinky? Momentálne mám obavu o Nameliu! " vykríkol.
" Ty, ty si ju našiel? " spýtala sa ho a v očiach sa jej zračil velký záujem.
" Ako vyzerá? Je dúfam pekná po mne, " zasmiala sa.
" Pekná je, ale je trochu divokej povahy. "
" Máš jej fotku? "
Severus vyčaroval z modrastého plameňa postavu v takmer životnej podobe. Takmer, akoby mame z oka vypadla.
" Cissy, stalo sa ti niečo? " spýtal sa jej, keď sa na jej tvári objavil zhrozený výraz.
" Nie, bože , len to nie!" skríkla a v okamihu bola preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Elizabeth Greenová Elizabeth Greenová | 16. března 2008 v 0:54 | Reagovat

Kapitolka pěkná....díky za věnování.....další se napsat co nejdřív....x))

2 Merina Merina | 16. března 2008 v 17:06 | Reagovat

Som rada, že páči, mala som fakt že dilema, či odhalíme Nameliinu mámu.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama