Never give up.... Embrace your dreams.....

12. kapitola- Little thigns make life great

26. března 2008 v 15:32 | Merina |  ♥Dark poison♥
Pokračovanie z Dark poison. Tentokrát zase o živote Odett.Písané pri miernej depke, takže ak tam budú dosř divné psycho výlevy, tak si z toho fakt nic nerobte. Alebo niečo také ako I. Lindstremová. Proste je to kapánek divné, ale čo so mnou už narobíte. Som taká aká som, divná.
Pekné čítanie a toť venované Paťke.

Odett nevedela nájsť žiadne miesto, ktoré by v nej vyvolávalo pocit bezpečia, až na jedno. Práve, keď sa prechádzala tmavou záhradou si spomenula na jedno. Bella ležala už v posteli a ona sa sňou nemienila rozprávať, vlastne sa od včerajšku nebavili, pretože ich hlavný objekt ušiel. Odett si pomyslela, že noc je ešte mladá a nikdy nie je neskoror navštíviť dobrého priateľa. Skočila ku schodom a bola preč. Ocitla sa na daždivej ulici. Pozrela sa na oblohu posiatu mrakmi a vyčarila si čierny dáždnik. Vykročila smerom k malému parku,k torý bol oplotený železným plotom s malými kvetmi. Túto malú kamenú cestu velmi dobre poznala, vždy si vybavila spomienky na jej roky, ked ešte nepracovala pre Temného pána. Cez koruny stromov uzrela tehlový dom s číslom 243. Na tvári sa jej rozitahol jemný úsmev a svoju chôdzu mierne zrýchlila. Velké drevené dvere zdobilo klopadlo s hlavou leva. Neváhala a zaklopala. Chvílu čakala, či jej príde niekto otvoriť, ale keďže bola noc, nikto sa neobťažoval prísť a privítať nového hosťa, nuž tak sa pozvala sama. Premiestnila s ana prvé poschodie do izby, ktorú tak dobre poznala. Tmavé závesy boli zatiahnuté a izbou sa šírila sladkastá vôňa.
" Nezmenil sa, " pomyslela si a ticho sa priplížila
k jeho posteli.Uvidela jeho nahý chrbát a myslela si, že už dávno spí, ale jej potuchy ju takpovediac sklamali.
" Čo tu robíš? " skríkol trocha prelaknuto. Dnes už návštevu nečakal. V izbe sa zapli svetlá, ktoré Odett čiastočne oslepili.
" Keď nezhasneš to prekliate svetlo, tak ti nič nepoviem, ale aj tak si myslím, že to sám velmi dobre vieš. "
Mladý chalan sa uškrnul a mierne si uhladil strapaté vlasy farby špinavý blond. Vlasy sa mu hodili k tmavomodrým očiam.
" Chýbala si mi, " pošepol jej a ležali na teplom koberci.
Keď sa ráno zobudila v jeho teplej posteli, pocítila ten známy dobrý pocit bezpečia.
" Jamie? " pošepla, lebo ho nechcela prebudiť, keby náhodou ešte spal.
" Hmm? " ozvalo sa z druhej strany postele.
" Ja, nemohla by som u teba chvílu ostať? " spýtala sa ho a čakala na jeho rozhodujúcu odpoveď.Jamie sa otočil k nej a osplaým hlasom jej povedal, že uňho môže ostať tak dlho, ako bude len chcieť. Pobozkala ho na pery a tackavým krokom šla po schodoch. Spravila raňajky a vrátila sa do postele. Jamie znova spal, ale dobrá vôňa slaniny ho razom prebrala.
" Láska nie je len o citoch, ale aj o slanine, " zahlásil Jamie a napchal si vidličku s chrumkavou slaninou do úst. Odett ho chvílu pozorovala ako s pôžitkom je slaninu, ale po chvíli sa odpútala od nehpo a začala znova rozmýšlať. Prečo sa vlastne pridala k Temnému pánovi, veď ona nie je predsa zlá? Či hej? Vlastný rozum ju prehováral na to, že keď dokáže zabiť iného živého tvora, tak je automaticky zlá. Ale vedel by taký človek aj milovať? Srdce jej našepkávalo, že jednoducho zišla z tej správnej cesty, pretože jej život tak kruto podrazil kolená. V tej chvíli mala pocit, že je ten najhorší človek na svete, netvor, ktorí vie len bezcitne ubližovať. V Jamieho prítomnosti sa menila na vodopád citov, myšlienok o živote a veciach, ktroé spravila, aj keď neúmyselne. Práve v tej chvíli, keď na ňu uprel jeho tmavomodré oči sa po jej bledej tvári začali kotúlať chladné slzy ako oceľ. Vedel, že nemá cenu jej niečo vravieť, že tento boj s vlastnou dušou musí zvládnuť sama, bez jeho alebo inej pomoci. Cítil, že znova spravila niečo, čo teraz úprimne lutuje z celého srdca. A preto ju miloval, lebo vedel,že možno na vonok je drsné dievča, ktoré prvýkrát spoznal, ale vo vnútri je krehká ako porcelán, plná citov a lútosti. Avšak, nie vždy bola pri ňom taká jemná, keď naozaj niečo pokazila hádzala veci o stenu a kričala. Jamie to považoval za určitý druh terapie, ktorá jej istotne pomôže prekonávať jej vnútorne súboje s mysľou a srdcom.
Práve v tej chvíli, keď Odett znova uvažovala o svojom živote, či môže všetko zlé odčiniť niečim dobrým, Jamie spomínal na deň, keď ju prvýkrát stretol. A pravdupovediac, na tento deň nikdy nezabudne, pretože bol " takmer " ako každý obyčajný deň.
Londýnske ulice po dlhej dobe zaliali krásne slnečné lúče, ktoré hriali až v srdciach jeho obyvateľov. Jamie šiel po kamenom chodníčku na nedaleký cintorín o pár uličiek od jeho domu. Šiel pri kraji a zabáčal do rohu, keď ho cestou ohodil jeden z čeirnych taxíkov blatovou vodou z neďalekej kaluže. Zaklial a pobral sa ďalej. Otvoril mierne hrdzavé dvere a za sebou ich jemne privrel, aby nevyrušoval ostatných, ktorí sa prišli porozprávať so svojimi príbuznými, ktorí už nie sú medzi nimi. Na menšom kopci svietili slnečné lúče na postavu, ktorá by sa takmer stratila v slnečnom svite nebyť čiernych šiat. Jamie sa pozeral do jej anjelskej tváre plnej sĺz. Aj zabudol na to, že slúbil mame, že donesie na hrob svojej babky Heriet čerstvé kvetiny. Obišiel radu, v ktorej bol babkin hrob a pobral sa na ten malý kopec. Začal fúkať mierny vietor a jej zalté vlasy povzniesol do vzduchu. To dievča, na ktoré celý čas hľadel pozeralo naňho. Oči plné ligotavých sĺz sa mu akoby prihovárali. Chytil ju za vlažnú ruku a pobozkal. Dotýkal sa jej krásnych vlasov a vedel, že našiel konečne anjela. Neskôr sa spolu rozprávali až do polnoci na lavičke pri hrobe jeho babky. V tej chvíli amli obaja pocit, že sa poznajú už celú večnosť. Mali pocit, že konečne našli svoje spriaznené duše do konca života. Avšak nevedeli, na ako dlho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Delča Delča | 26. března 2008 v 16:04 | Reagovat

...mojko....mno nie je klaaasny?!

2 Merina Merina | 26. března 2008 v 16:06 | Reagovat

Jj, klasny je, ale good bye Jamie. Henta " milá holka" sa ho nepustí:D

3 Mandynka Mandynka | Web | 26. března 2008 v 17:46 | Reagovat

Teda maťka...normalne ze ta uz mozme vyhlasit za emacku...ofinu uz mas..stacia ti len dorezane ruky...ale inak ta kapitola je dost good....

4 Delča Delča | 26. března 2008 v 19:02 | Reagovat

...jaka henta  "mala holka"?!?! Ja ti dam!! xD....ty mas Haydena, tak kusuj!!!...alebo...mno...ticho som...xDD

5 Merina Merina | 27. března 2008 v 18:36 | Reagovat

Mno ticho radšej bud:D, alebo mno keby sa ozval nekdo iný, ale no comentuš. Ďakujem za pekné komenty, ale EMO to nehám radšej ivanke, či ona punk, alebo čo????

6 Sunny Sunny | E-mail | 30. března 2008 v 12:48 | Reagovat

mno poviedka sa mi moooooooooc páčila, ale mohol tam byť radšej Hayden než henten jak sa to vlastne vola?? hehe=DD

7 Merina Merina | 30. března 2008 v 16:31 | Reagovat

jamie!!!! Ale mno Haydenovie može byť aj inde, nevylučujem:D

8 Sunny Sunny | E-mail | 31. března 2008 v 16:38 | Reagovat

tak tak to pevne dúfam ááá ozaj jamie jak jamka kokoso mno . ale keď tam bude hayden tak sa uspokojíím ,ale teraz je to prevaha tej jamky..

9 Mandynka Mandynka | 31. března 2008 v 16:57 | Reagovat

Fíha Sunny...tak ty sa uspokojís nad Haydenom?...mno pekne...

10 Delča Delča | 1. dubna 2008 v 15:09 | Reagovat

...mno Sunča...že sa nehambíš ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama