Never give up.... Embrace your dreams.....

7.kapitola- Only with my minds

15. února 2008 v 18:28 | Merina |  ♥Dark poison♥
V tejto kapitole bude Harry so svojimi myšlienkami, ak nerátame pár nechcených návštev. Dostane odpoveď na jednu jeho dlhokladenú otázku. A viac sa dočítate v siedmej kapitole.
Venujem kámoške na privítanie z lyžiarského; Elz, dúfa, že si si mič nezlomila=D

Tmavá noc prišla skôr než Harry a ostatní očakávali. V posledné dni všetko potemnelo a nálada u Nevillovcov klesla na bod mrazu. V každej tváry bol vidieť iba prázdny pohľad, ktorý nasvedčoval o majitelovej pochmúrnej nálade, alebo myšlienkach.
Harry nebol výnimkou a ako prvý sa poddal tomuto novému spôsobu využívania času. Väčšinou sedával zavretý v izbe a nevyliezol z nej dokým niekto neprišiel alebo škriatok nečistil krb.
Collbie bola na domáceho škriatka dosť nešikovná, ale snaživosťou a úprimnosťou mu pripomínala Dobbyho. Pri pohľade na škriatka sa vždy v duhcu vrátil na Rokfort.
" Rokfort, " vduchu si vzdychol, " ktovie, či ešte uzriem tvoj odraz v jazere. "
Rozum mu našepkával, že to miesto už nikdy viac nezbadá, ale v srdci mu horel malý plamienok nádeje. Harryho vytrhol mrazivý závan vzduchu z jeho myšlienok do budúcnosti. Zavrel okno a zapálil drevo v krbe, aby sa miestnosť ohriala. Znova si sadol a začal premýšlať o tom, kto vlastne je Nienora a prečo sa objavila práve teraz. Od Hermiony by bol schopný popýtať sa niečo okolo takých divných vecí, ktoré mu Nienora ukázala, ale čo keď ju vidí len on? Chcel sa jednoducho len dozvedieť, kto vlastne je, ale nechcel byť znova za idiota.
" Nemusíš sa obávať, veľa ľudí ťa považuje za idiota tak či tak, " ozvala sa pri stene s odlúpnutou tapetou.
" Zase si tu? " povedal žalostne, aj keď dúfal, že mu prišla odpovedať na jeho prosté otázky, ktoré si kládol v mysli.
Dvere sa otvorili a prešli cez Nienoru ako nôž cez mäkké maslo. Harry vypleštil oči a pozeral sa na to, ako sa Nienora rozplynula na modrastý dym.
" Harry, si v poriadku? " spýtala sa ho Ginny. Privrela dvere a pozrela do jeho vydesenej tváre.
" Samozrejme, len som trohcu zamyslený, nič viac, nemaj obavy, " upokojil ju. Harry pozrel na Ginny ako odchádza a zbadal, že pred ňou stojí Nienora.
" Tak teda, ahoj, " zamávala mu a prešla cez ňu.
Harry dostal odpoveď na svoju prvú prostú otázku, ale ostávalo mnoho ďalších, na ktoré očakával odpovede. Avšak, Nienora mala úplne iné plány, než boli Harryho predstavy o tom, že mu povie celú pravdu a hlavne kto vlastne je.
" Si plná otázok, ktoré chcem, aby si mi zodpovedala, " povedal po chvíly.
" Nikto ti nikdy neodpovie na všetky otázky, ktoré si niekomu položil, na to nezabúdaj, Harry. Ale je dobré, že sa zaujímaš o veci vo svete, v ktrom žiješ. Pýtať sa je dobré, ale aj velmi nebezpečné, keď otázku položíš v nesprávnom čase na nesprávnom mieste."
Na chvílu sa odmlčala. Harry si pripadal ako v škole, stále samé poučovanie, čo je dobré a čo nie.
" Život je prakticky škola. Učíš sa na vlastných chybách, ale niektorí z nás ich aj tak zopakujú a nepoučia sa, pretožew sú buď tvrdohlavý alebo... " dvere do izby sa znova otvorili a prerušili Harryho pozornosť. Nienora mikla plecami a zmizla.
" Super, dúfam, že to bude niečo dôležité, " zamrmlal Harry, keď uvidel Hermioninu tvár vo dverách.
" Neruším? " spýtala sa zdvorilo.
" Ani nie, stalo sa niečo? "
" Ja, len som sa chcela spýtať, či nepoitrebuješ s niečim pomôcť. "
" Pomôcť? Ale Hermiona, netráp sa ešte aj ty, radšej sa choď poriadne vyspať alebo urob niečo užitočné pre seba. Polovica z D.A sa už zišla a ostatní neprídu, ak chceš, tak by ste mohli niečo cvičiť, ale teraz mi asi s ničím nepomôžeš, pretože moje myšlienky ešte nie sú natoľko spracované, aby som sa s vami mohol o ne podeliť. "
" Tak dobre, ale keby si naozaj niečo potreboval, tak ma stačí zavolať, " pošepla a v očiach sa jej zračilo skalmanie.
Ako sa zatvorili dvere, Harry sa znova pustil do jeho obvyklej činnosti- rozmýšľania. Bol už večer a počul ako sa na chodbe ozývajú kroky, ktoré o chvílu zanikli v krásnom tichu. Dlho netrvalo a Harry znova nebol sám. Ginny si lahla do postele a okamžite zaspala. Spolu s Hermionou, Ronom, Lunou, Nevillom a ostatnými členmi rádu cvičili všetky obranné a útočné kúzla.
Harry sa k nej o chvílu pridal, bol už unavený z toho večného premýšlania a vlastného hlasu v hlave.
Mrazivé ticho zavládlo vo veľkej miestnosti neďaleko hustého lesa na Anglickom vidieku.
" Dobrá práca, Odett, " prerušil ticho ostrý hlas.
" Ďakujem, pane. Vždy dotiahnem všetko dokonca, " odvetila bez akýchkoľvek známok strachu.
Kožené kreslo, v ktorom sedela tmavá, čiernym habitom zahalená postava, sa otočilo smerom k hrdo postavenej žene s prútikom v ruke.
Mala rovné držanie tela a úsmev na perách, v hnedých očiach leskla sa právom získaná hrdosť.
" Počítam ťa aj nabudúce, myslím, že si tá pravá pre túto úlohu, " povedal. Prezrel si ju od dola hore a uškrnul sa. V mŕtvolne bledej ruke zvieral bledý prútik, ktroým zamával vo vzduchu a vyčaril zlatý náramok s hadom po bokoch.
" Ďakujem, pane, ale toto si naozaj nezaslúžim, " klakla si na kolená a sklopila hlavu.
" Ja rozhodnem, čo si kto zaslúži a čo nie, " odvetil.
" Vstaň! Si ten najvernejší smrťožrút, ktorého mám spolu s Bellou. A teraz choď, priprav sa na deň, ktorý vstúpi do čarodejníckych dejín ako deň, keď zašlo všetko svetlo a nastala Temná tma, deň, kedy sa Lord Voldemort pomstí Harrymu Potterovi! " zakričal a začal sa smiať.
Harry sa posadil a automaticka chytil páliacu jazvu. Pozrel sa na Ginny, či ju nezobudil, ale našťastie spala naboku a nič si nevšimla, ako sa Harry domnieval. Ale opak bol krutou skutočnosťou. Ginny bola hore, len mala oči zavreté a vôbec sa nepokúšala vyvrátiť Harryho teóriu o kľudnom spánku. Vedela, že niečo nie je v poriadku, ale pridávať mu ďalšie starosti, to nechcela. Radšej vždy skôtr ráno vstala a s Hermionou preberali všelijaké plány, ktoré sa stali cih spoločnými tajomstvami. Ale nie každý sa delí o svoje pocity a tajomstvá, v dome Nevillovcov žili aj takí, ktorí väčšinu vecí v spoločnsoti nepovedali a medzi takých sa rátal aj Neville Longbottom. Väčšinu svojich tajomstiev si nechával pre seba a svoje neustále sa meniace myšlienky, s niektorými sa podelil s Lunou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 20. února 2008 v 18:10 | Reagovat

Pééékneéééé! Supreš, mám radosť :D

2 Mandynka Mandynka | 20. února 2008 v 21:00 | Reagovat

Už som počítala kapitoly a čakala kedy použiješ to meno...a ako vidím dlho som čakať nemusela ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama