Never give up.... Embrace your dreams.....

6.kapitola- Smrť

6. února 2008 v 16:05 | Merina |  ♥Dark poison♥
Táto kapitola sa zrodila v sobotu, ale ešte musela prejsť malými kozmetickými úpravami, pretože by to bola hotová samovražda, aj keď predtým to bolo trochu viac psychologickejšie a depresívnejšie, ale je po Monitore, takže sa mi vráti aspon tá malá štvrtinka optimizmu, ktorú som stratila. Prvá časť sa mi z toho najviac páči.
Ako je "takmer" mojou tradíciou venovať niekomu kapitolky, tak tentokrát to moje "takmer" pravidlo poruším a nevenujem ho len jednému, ale všetkým čitatelo, ktorí zabili čas pri mojich hovadinách. Dúfam, že zabijú čas aj pri tejto asi znova krátkej kapitole. Ďakujem.

" Neville, čo myslíš, aké je to potom? " spýtala sa Luna. Bola hlboká tmavá noc, dom upadol do prekrásneho ticha. Občas zafúfal vietor, ale o ten sa nikto nestaral, každí noví obyvateľ domu Longbottomovcov spal, až na Lunu a Nevilla.
" Potom? Prepáč, Luna, ale nechápem ťa, " pokojneodpovedal Neville zalezený v posteli.
V izbe pukotalo horiace drevo a plamienky z kozuba osvetlovali Luninu bledú tvár. Sedela na sedačke vedľa kozubu a mala zasnený pohľad.
" Aká je smrť a čo sa stane potom? " povedala potichu, svoj pohľad upriamila na Nevillovu tvár.
Trochu sklonil hlavu a potom pomaly začal rozprávať.
" Ja neviem, nezažil som to, zatiaľ a nechystám sa umrieť aspoň dvadsať rokov dopredu.Hmm. Mylsím, že potom nič necítiš, žiadne útrpay, bolesť či smútok.
Smrť- to je veľmi ťažká otázka, ale na tú otázku sa hľadá ešte ťažšia odpoveď, nikdy nemôžeš vedieť aké to je. Ale odpovedz mi ty. Prečo si sa ma to spýtala práve teraz. "
Luna mlčala, ale po chvíli prehovorila.
" Ja, spomenula som si na mamu a potom.... Ja sa nebojím smrti, ale desí ma myšlienka, čo potom, čo bude potom, keď odídeš na Onen svet? "
Neville vstal z postele a prišiel k nej. Navzájom sa zahladeli do očí.
"Nikdy ťa nenechám odísť, " pošepol jej.
" Sľubuješ? " spýtala sa ho. Pousmial sa.
" Sľubujem, nikdy ťa neopustím, nikto mi v tom nezabrání. "
V svetle horiaceho dreva sa ich pery dotkli.
" Každý deň mám pocit, že zajtrajšok už nepríde. Vidím len prázdnotu, žiadnu budúcnosť. "
Neville jej nežne držal ruku.
" Kam sa stratila tá nebojácna Luna. ktorú nič nedesilo? Budúcnosť je vždy, ale ty ju nevidíš tak, ako napríklad ja a ostatní. Pozri sa na Harryho, ten si určite toľkokrát pomyslel niečo o budúcnosti, ale nezaoberá sa tým čo bude, ale čo je teraz. Viem, ako sa asi teraz cítiš, pretože toto isté som zažil aj ja. Keď ste prišli, všetko pominulo a ja sm bol odazu šťastný. S priateľmi ti vždy bude lepšie. "
" Toto nenávidím! " vyhlásila Luna.
" Prečo? " spýtal sa jej pobavene Neville.
" Lebo máš pravdu, vždy ostáva ešte malá šanca na to, aby sme vyhrali azlepšili našu budúcnosť.
Už sa radšej nebudem poddávať myšlienkam o smrti, raz to tak či tak príde, " povedala a usmiala sa na Nevilla. Zaspala v Nevillovom náručí. On sledoval jej pokojnú tvár a rozmýšľal o slovách, ktoré povedala pred chvílou. Vedel už na začiatku, čo tým myslela. Aj teraz sa cítil tak, ako ona pred necelou hodinou. Neboli jediní, čo neverili v ďalší nový deň, aj Ron mával občas chvíle, pri ktorých uvažoval, čo všetko mohol zmeniť k lepšiemu za všetok čas, ktorý dostal od života.
Ale ani na Nevillovej, ani na Ronovej tváry nikdy nebolo známky o obavách z ďalšieho dňa alebo takej prirodzenej veci ako je smrť.
Harry ležal v mäkkej posteli, hneď vedľa spiacej Ginny. Bol rád, že Ginny opäť nespí na studenom stolíku v dome smútku, ale v posteli a v bezpečí domu, ktorý obýval takmer celý rád. Nespal, pretože nebol ani trochu unavený. Radšej ticho ležal v posteli a dával pozor na každý zvuk alebo pohyb.
Myslel si, že sa niečo stane, ale pokojná noc sa prehupla do krásneho rána. Dom chránilo dvakrát toľko obranných kúziel ako na Grimmauldovom námestí. Nevillová stará mama takmer každého sekírovala, takže Neville mal na chvílu pokoj. Väčšinou rípala do Tonksovej, keď jej rozbila drahú porcelánovú súpravu, ktorá sa rozbila na také drobné kúsky, že sa nedala opraviť.
Celý týždeň sa nosili správy o pohybe Temného pána a jeho prívržencov, Harry každým dňom menej spal a viac uvažoval nad všetkými vecami, ktoré mu Dumbledore ukázal v mysľomise ešte predtým, než zomrel.
" Spi, ešte kým máš čas, Harry Potter, " pošepla Nienora pri okne a zmizla, Harry si ju tentokrát nevšimol, pretože bol pohrúžený vo svojich myšliekach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maysie Maysie | Web | 6. února 2008 v 16:34 | Reagovat

Ráda spřátelím... :o)

2 Merina Merina | 6. února 2008 v 16:38 | Reagovat

Jé tak to som rada, si mi spravila radosť. Idem hneď zamakať na picture for you.

3 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 13. února 2008 v 19:34 | Reagovat

Vaľmi sa mi páčil začiatok aj pokračovanie, somozrejme. Skvelé! :)

4 Elis Elis | Web | 1. března 2008 v 11:11 | Reagovat

tato poviedka je uplne super

5 Merina Merina | 1. března 2008 v 15:13 | Reagovat

Nechceš sa spriateliť¨???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama