Never give up.... Embrace your dreams.....

15. kapitola- Familial sang

28. února 2008 v 18:01 | Merina |  ♥Odi et amo♥
Vrátila som sa v poriadku, (vďakabohu!). Pridávam ďalšiu kapču do Odi et amo.
Túto kapču by som ako tradične chcela niekomu venovať, tetnokrát mojej sesterke Nikolke.

Noc sa prehupla do skorého rána, Bella sedela v húpacom kresle a pozorovala dohorievajúce drevo v krbe. Nemohla zabudnúť na tvár a pohŕdavý pohľad tej mladej žene, ktorú uvidela v klube spolu s
ostatnými smrťožrútmi. Mala z nej čudný pocit, akoby ju niekedy už videla alebo poznala. Na chvílu sa odtrhla od svojich domýšlavých myšlienok a zo stola si potiahla voňavú kávu, ktorá jej robila spoločnosť. Pohodlne sa usadila v prútenom kresle a odchlipla si zo šálky.
V jej očiach niečo videla, niečo, čo bolo charakteristické pre jendu rodinu, jej rodinu. Občas mala pocit, že každého príslušníka rodu Balckovcov cíti na metre a metre ďaleko, ten pocit neznášala práve vtedy, keď sa v jej prítomnosti zjavil Sirius. Aj keď práve jeho nepovažovala za rodinu, ale iba za velký omyl prírody. Avšak jedno jej nedalo pokoja, predsa kto bol v rodine Blackovcov s blonďavými vlasmi? Nikto z rodiny jej neprichádzal na rozum, ba zabudla aj na Narcissu. Chcela zistiť, kto je, pretože jej tak našepkávalo srdce a to nikdy neklamalo. Pochytilo ju velké odhodlanie zistiť niečo o tej mladej žene, že by bola schopná podpísať zmluvu s diablom, ale pri pomyslení na diabla sa len uškrnula a trošku zasmiala.
" Existuje iba hmotný diabol a to som vlastne ja, " pomyslela si. Vždy mala rada jej druh humoru.
Sústredila sa na tú kúzelnú osôbku, snažila sa čo najviac sústrediť a premiestniť sa rovno k nej.
Prerazila velmi silnú, no nevidditelnú stenu. Bola tam a zbadala nič netušiacu Nameliu.
* * *
Namelia sa vrátila do domu na Grimmauldovom námestí. Ranné lúče osvetlovali všetok ten binec, čo sa narobil cez včerajšu noc. Prešla okolo obraz Siriusovej drahej matky a ...
" Kurvafix, " zahrešila. Nakopla si nohu do troliej nohy.
" Kate? Si to ty? " zakričal Sirius.
" Hej, čo chceš? A kde je Remus? " zakričala naňho.
" Remus leží v mojej izbe a spí, ja si liečim malý škrabanec. "
Uvidela jeho velkú jazvu na tvári a trochu jej poskočilo srdce od radosti, až sa sama tomu divila.
" Idem spať aj ja. Ahoj! " povedala a brala sa hore schodmi.
" Vieš čo je na tebe divné? Si iba štvrtinová zo Snapea, ale jedno čo ma cekom videsilo je, že moja drahá mamička nebliakala na celý dom, keď si nakopla tú troliu nohu. Keď to spravila Tonksová, húkala na celý dom. "
Namelia sa naňho zadívala a rozmýšlala, čo tým vlastne chcel povedať, ale nemala ani najmenšiu chuť pýtať sa ho, čo tým vlastne myslel.
" Možno raz, možno ťraz to pochopíš, " povedal a odišiel preč. " Kreacher, poď sem! "
Sadla si na postel a začala uvažovať nad tým, čo jej práve Sirius povedal. Vzduchom sa začala šíriť neuveritelne omamná vôňa a Namelii sa začal rozmazávať zrak. Posledné čo si pamätala a uvidela bola polorozmazaná postava s prútikom v ruke a v čiernych šatách, ktoré sa šúchali po zemi a vytvárali nepatrný hluk.
* * *
Remus sa prebral a celkom zotavil z včerajšej menšej ujmy na zdravý, chcel ísť za Kate a čiastočne sa ospravedlniť za to, že prakticky ohrozil jej mladý život. Zaklopal na drevené dvere, ale z izby nebol počuť žiaden zvuk.
" Asi spí, hm, ani by som sa jej nedivil," pomyslel si Remus, keď odchádzal do spoločenskej miestnosti, kde sedel alebo skôr spal Sirius.
Remus mal čiastočne pravdu, Namelia spala, ale dlho už nie. Nachádzala sa na mieste, o ktorom nikto nevedel, okrem troch ludí.
* * *
Vôňa horúceho jabĺčka razom prebrala Nameliu. Otvorila oči, prehliadla si izbu, ale jej prvé myšleinky nepatrili tomu čudnému miestu a dôvodu, prečo je vlastne tu a nie v Regulusovej izbe, ale krásnej sladkastej vôni šíriacej sa jej chuťovými a čuchovými senzormy.
Izba žiarila tmavou farbou, po stenách pomalovanou dákymi kvetmy a ornamentmy, pripadalo jej to trochu divno zladené, predsa, toto je spálňa a nie dáka márnica.
Siahla si do zadného vrecka čiernych gatí, pohltil ju dosť blbý pocit, ktorý vravel, že je po uši v dákej sračke, ktomu bez prútika.
Vzdychla a postavila sa z postele, ale dáka neviditelná sila ju znova posadila naspäť na postel.
" Kam sa chystáš? " ozval sa škreklavý hlas odo dverí.
" Rada by som šla domov, ale ako vidím, túto možnosť si mi odoprela, " povedala Namelia a hľadela do tmavých očí.
" Inteligentná, hmm, to sa často u blonciek nevidí, ani Cissy nie je o nič múdrejšia, než ktorákoľvek
bloncka.."
" Ako sa voláš a z akého rodu pochádzaš? " vyhŕkla na ňu.
" Poznáme sa?! " osopila sa na ňu Namelia.
" Hmm, áno, mala som tú česť v uliciach Londýna. " Namelia si matne spomenula na včerajší večer.
"Zas mi niekto stojí na kábli, žeby som to mala po matke? Aha! Ja svoju mamu ani nepoznám! Nevadí, spolahnem sa opäť na znalosti z knihy, teda ak si na ne spomeniem," pomyslela si.
" Ja som Kate Rowlingová, " zaklamala Namelia, znovu.
Bella sa na ňu čudne zadívala a uvažovala nad tým, či pozná dákoho s priezviskom Rowlingová. Bola si istá, že patrí k jej rodine, k jej krvi. Nikdy sa nemýlila, pokial išiel o úsudok, nechcela veriť tomu čo počula, bola by schopná jej dať veritaserum, keby mala čas a dáke to poruke.
" Hmm, Snape má určite aspoň jedno v zásobe, " mrmlala si popod nos, ale Namelia dobre zachytila otcovo meno.
Niečo vo vedlajšej izbe tresklo a zanadávalo.
" Bella, neuveríš! On je naozajstný debil! " kričala žena podobná Bellatrix, ibaže mala blond vlasy.
" Ou, ty tu máš návštevu, " zašeptala.
" Narcissa, čo tu dopekla robíš! "
" Pršla som za tebou, aby som ti niečo povedala. A ty ma ani nepredstavíš! " zakričala urazene Cissy.
" Potom ti poviem, kto to je... "
" Kate Rowlingová, teší ma! " zakričala z postele Namelia a vytŕčala ruku k neviditelnej zábrane.

* * *
" Sirius! Kate je preč! Zmizla! " kričal Remus, keď nevyšiel jeho pokus o ospravedlnenie a vtrhol do jej izby.
" Čože?!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mandynka Mandynka | 28. února 2008 v 20:57 | Reagovat

K tomuto mozem povedat len jedno:well done, baby! I ked ta poznamka o hlupych blondynkach.....hmmm....ale no co uz s tebou

2 Merina Merina | 29. února 2008 v 16:40 | Reagovat

Dakujem, ale tak no bloncky sa obcas tak úrejavujú, aj keď nie sú blonkcy, že andrejočička:D

3 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 29. února 2008 v 17:22 | Reagovat

Fakt pekna kapitola, sa ti poviedla. A ja mám skoro všetkých predkov blond, som strelená a dosť pomaly mi dochádza akoby som sama bola blond, ale ma to pobavilo :D

4 Merina Merina | 29. února 2008 v 17:28 | Reagovat

Bloncky, bloncky, všude samí boncky:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama