Never give up.... Embrace your dreams.....

13.kapitola- Do it well

16. února 2008 v 20:41 | Merina |  ♥Odi et amo♥
13. akpča z Odi et amo. Namelia prvýkrát zažije pocit z toho, aké je byť čarodejníkom. Stále pátra pomocou otázok po svojej matke.
Venujem Elizke=)

Namelia ležala na posteli a v ruke zvierala prívesok. Rozmýšľala, koľko klamstiev vymyslela za svoj život, keď sa dostala po tridsiatku, radšej prestalala, pretože ju zavalil prítok smutných spomienok.
Chcela vedieť, od koho má ten prívesok. Ako prvý človek jej na rozum prišiel Severus, a tak sa rozhodla prvýkrát vyskúšať soviu poštu. V Regulusovej skrini vyhrabala staré veci a našla jeden čistý, trochu ohlodaný pergamen.
Začala písať, trochu roztraseným písmom, pretože predtým neposielala ani len list.
Ahoj Severus,
chcela som sa ťa na niečo spýtať. Ide o jeden prívesok, ktorý, ako mi povedali, mám od narodenia.
Má asi 2 a pol centimetra, je z pravého striebra a nikdy mi nesčernel. Rada by som vedela, či nevieš, kto mi ho dal. A Sirius vie, že som tvoja dcéra, je inteligentnejší, než vyzerá.
Už som si kúpila prútik, je pekný. Prosím, rýchlo odpíš, som zvedavá na tvoju odpoveď.
Namelia
xxx
Ešte raz si prečítala list. Potichučky vyšla von z izby a hľadala dvere, kde by sa mohla nachádzať dáka sova.
" Kristepane! "skríkla, keď otvorila dvere. Hrdozobec na ňu upieral jeho lesklé oči.
" Mysli, mysli, ako to bolo písané v tej knihe! Ukloniť... áno, alebo žeby..."
Uklonila sa tak hlboko, že videla rozožraný povrch koberca tak detailne, ako keby naň hľadela cez lupu. Známy pocit, v ktorý dúfala , že sa v jej živote nezopakuje Započula pohyb a tiché mumlanie. Trochu sa pozdvihla a uvidela, ako je Hrdozobec jemne uklonený.
" Tak fajn, toto máme za sebou, " vydýchla si a uvidela niečo krémové sedeiť na krbovej rímse.
Sova sa na ňu otočila a vytrčila paprčku.
" Choď za Severusom Snapeom, do Rokfortu a vráť sa čo najrýchlejšie, nerada čakám, " povedala a sova ihneď odletela.
" Hmm, čo budem teraz robiť? " povedala nahlas. Nevedela, že niekto ju započul. Dvere sa dokorán otvorili a v nich stál Remus.
" Jasne, budem sa zlepšovať, " pomyslela si a na Remusa hodila letmý pohľad.
" Kate, vieš, čím ma poveril Dumbledore, že? " spýtal sa jej, aj keď nečakal odpoveď.
Viac slov už nebolo potrebných. Spoločne sa vybrali do Regulusovej izby, kde spravili malé cvičné bojisko. Namelia sa bála, či vôbec niečo zvládne a či kúzla v knihe naozaj fungujú.
" A čím začneme? " spýtala sa ho, keď zatvárala dvere do bojiska.
" Myslím, že budú vhodné úplne základné obranné kúzla, potom by sme mohli prejsť na Patronusa a tak. Súhlasíš? "
Kate kývla hlavou a v ruke zovrela prútik. Znova si spomenula na knižku a pomyslela si, že by mala začať omnoho viacej čítať, než v poslednej dobe. Teraz mávala čas na večerné čítanie, vlastne mala kopu času na to, aby sa mohla venovať svojim obľúbeným činnostiam, medzi ktoré bezpochyby patrilo aj čítanie obľúbenej knižky. Rozmýšľala nad prvým pokusom o vyčarovanie Patronusa, podarí sa jej to?
" Pusťme sa teda do toho. Skúsime ako prvé Expelliarmus,a hlavne, keď budeš čarovať, buď plne sústredená. Nenechaj sa ničím rozptylovať a sleduj iba svoj ciel, jasné? " Odfúkla si ofinu z tváre, aby lepšie videla. Zhlboka sa nadýchla mierne zdvihla prútik, sledovala Remusa.
" Expelliarmus! " skríkla a zavrela oči. V izbe bolo ticho ako v hrobe, keď zrazu niečo pomerne ľahké padlo na drevenú dlážku. Ale ozvalo sa aj čosi iné. To, čo Kate najviac potešilo bol potlesk Remusa.
" Dobré, " pochválil ju. Kate tušila, že Dumbledore určite stihol niečo povedať aj Remusovi.
V duchu sa tešila, že jej vôbec prvé kúzlo v živote sa vydarilo, podľa predstáv.
Väčšinu kúziel zvládla na výbornú a Remus sa celkom divil, že jej to tak dobre ide, ale dúfal, že talent má od "prírody" .
" Keďže ti všetko ide tak dobre, zajtra by sme mohli vyskúšať aj niečo trochu zložitejšie, napríklad takého Patronusa. "
" Už sa teším, ale teraz idem spať, lebo som brutálne unavená. "
" Len si pospi, my dáme na teba pozor, tak zase zajtra, ahoj a pekné sny, " povedal a mlčky odkráčal z jej izby, ktorá sa pomaly menila do svojej pôvodnej podoby.
Ráno ju čakala malá sova, ktorá práve odpočívala po dlhej ceste. V liste boli písané také drobnosti, ale o prívesku tam nebolo takmer nič okrem jedenj vety. " Tvoja matka ti ho dala, aby si si na ňu raz spomenula, aj keď možno tie spomienky nebudú najlepšie. "
* * *
" Ahoj, Remus, tak môžeme? Nemohla som takmer celú noc spať. Tak som sa na to tešila. "
" Tak to som rád, že sa tešíš, ale budeš sa musieť o trošku viac ovládať, " zasmial sa.
Kate znova zovrela prútik, ktorý horel jej vnútornou istotou. Jemne pozdvihla ruku a spomínala na šťastné chvíle, ktoréí v nej vzbudili šťastné myšlienky. Pred očami sa jej zajvila Claire, Bonny a Bryan.
" Expecto patronum, " skríkla, stále sústrediac sa na ich tváre a spomienky. Z jej prútika vyletel malý ľadový medveď. Celá od dojatia, že sa jej to podarilo skríkla. Medveď spravil okružné kolo okolo izby a pomaly sa rozplýval v bledom svetle dňa.
" Ja už nemám slov, skvelá práca. "
Kate sa páčil vlastný Patronus, nikdy by si nepomyslela, že jej Patronus bude ladový maco. Ale nikdy by neverila v toto pred pár týždňami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Neya-vlcii Neya-vlcii | Web | 17. února 2008 v 14:34 | Reagovat

Páni...píšeš nádherně!

Opravdu...smekám kloubouk...a máš úžasný nastavčo:)

2 Neya-vlcii Neya-vlcii | Web | 17. února 2008 v 14:34 | Reagovat

Hmm...nechtěla bys spřátelit?

3 Merina Merina | 17. února 2008 v 14:37 | Reagovat

Jasné ja som za každé spriatelko:D

4 Neya-vlcii Neya-vlcii | Web | 17. února 2008 v 14:42 | Reagovat

Fajné:)

5 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 21. února 2008 v 9:48 | Reagovat

Prekrásne! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama