Never give up.... Embrace your dreams.....

5. kapitola- Sweet girl

20. ledna 2008 v 16:31 | Merina |  ♥Odi et amo♥
Názov kapitoly nemá takmer vôbec nič spoločné s obsahom kapitoly. Je to skôr názov piesne, ktorú som práve počúvala, keď toto uzrelo svetlo sveta.
Pre Eliz.

Kate nebola nikdy v dôverčivosti majstrom, pretože ju doterajší život naučil dôvere v seba samú.
Z Bryana nemala pocit, že by jej mohol dákym spôsobom ublížiť. Na dohadntuie človeka mala jednoducho šiesty zmysel. Cesta autom trvala asi tri hodiny. Šli cez lesy a polia. Kater sa pozerala na krásnu temnú oblohu, ktorú posievali bledé hviezdy s mesiacom. Pozrela sa na Bryana, ktorý sa na ňu usmial. Ona mu úsmev opätovala, ale divila sa, že to vôbec spravila. V poslednej dobe pre ňu úsmev bol neznámym slovom v slovníku, ktorý používala.
Na prítomnosť Kate si Bryan rýchlo zvykol. Pravdupovediac, sa mu troška zapáčila hneď ako ju videl. Bol z mála chalanov, ktorých nezaujímal výzor, ale duša. Vedel, že sa ho na začiatku velmi bála a mala zmiešané pocity, ktoré sa skladali zo strachu z neznámeho a toho, že bude sama s
človekom, ktorého sotva pozná dve minúty.
Kate si prezerala hviezdy skúmavým pohľadom a hľadala podobné obrzace, ktoré kedysi hľadávala na oblohe s Claire. Auto išlo potichučky a Kate nočná obloha uspávala, až nakoniec podľahla túžbe odísť do svojho sveta, kde ju nikto neruší a nepozná.
V tomto svete sa cítila vždy ako doma.
* * *
,, Ja nemôžem! " kričala nezámam žena. Miestnosť, v ktorej sa nachádzala tá žena bola tmavá. Jediné svetlo vrhali plamene siedmich sviečok.
,, Nikto sa ťa nepýtal na tvoj názor. Buď to urobíš, alebo zomrieš spolu s ňou! " kričala tamvá postava, ktorá stála v neosvetlenom kúte izby. Mala chladný, mužský hlas, z ktorého sa dala vyčítať bezcitnosť a krutosť. Žena vzlykala držiac malý uzlík v rukách, ktorý sa rozplakal tiež.
,, A teraz vypadnite! Obe!" zakričal. Žena otvorila drevené dvere v dákom pajzli. Bežala odtiaľ tak rýchlo, ako jej len nohy stačili. Vonku pršalo a v bubnujúcom daždi sa ozýval plač malého dieťaťa.
,, Neplač, mamička je s tebou. Raz to pochpíš, prečo som to musela urobiť, ale teraz mi odpusti, " šepla a po tvári jej stekali slzy velké ako hrachy. Bábo na chvíľu prestalo plakať a pozrelo sa modrými očami na plakajúcu ženu. Uvidelo velkú kamennú stenu a tú ženu. Strácala sa zo zorného obzoru. Malé dieťatko začalo znova plakať, tnetokrát hlasnejšie než predtým.
,, Neplač, mamička je s tebou. Raz to pochpíš, prečo som to musela urobiť, ale teraz mi odpusti, " šepla a po tvári jej stekali slzy velké ako hrachy. Bábo na chvíľu prestalo plakať a pozrelo sa modrými očami na plakajúcu ženu. Uvidelo velkú kamennú stenu a tú ženu. Strácala sa zo zorného obzoru. Malé dieťatko začalo znova plakať, tnetokrát hlasnejšie než predtým.
* * *
Kate sa zrazu prebudila. Po tvári jej stekali slzy a cítila, akoby tento sen prežívala každú noc. Niekedy mala pocit, že je to príbeh jej vlastného života, ktorý sa asi nikdy neskončí dobre.
Utrela si tvár trhacou vreckovkou, keď si zrazu uvedomila, kde to vlastne sedí. Sedela na obrovskej posteli v krásnej a priestrannej izbe s mnohými oblokmi, cez ktoré prenikali slnečné lúče.
Vyskočila z postele ako znovuzrodená. Porozhliadla sa po izbe a keď zbadala balkón, ihneď sa tam pakovala. Otvorila balkónové dvere. Bola užasnutá výhladom a krásou tej krajiny. Pozrela sa dole na príjazdovú cestu, po ktorej prichádzalo známe auto, ale nevedela, odkial je jej také známe.
Zastao rovno pod balkónom a ona si razom posmenula, keď zbadala vystupovať Bryana. Zakýval jej a niečo kričal, ale nerozumela mu ani slovo.
Ostala sedieť v izbe. nevedela, čo má vlastne urobiť. Rozmýšlala.
Otvorili sa dvere a Bryan niesol podnos s raňajkami.
,, Ahoj. Neboj sa, nie je to otrávené, " zažartoval a vyšiel aj on na balkón.
,, Včera si mi zaspala v aute a keď sme už dorazili, nechcel som ťa budiť alebo nechať v tom aute. Dúfam, že sa nehneváš na mňa za to, že som ťa sem preniesol. "
,, JA.. nie, mala som len menšie okno, prepáč. Máš to tu nádherné. "
Posunul jej podnos z raňajkami a pustili sa spolu do hrianok so slaninou a miskou cereálií.
Začala mu zrazu dôverovať, akoby sa v nej niečo zmenilo.
,,Prečo si šiel práve so mnou? " spýtala sa ho po chvíli.
,, Neviem. Jednoducho som ťa tam zbadal a vyzerala si byť na pohodového človeka, ktorý rád pokecá. Ja som taký samotár, keď sa to tak vezme."
,, Ja som velmi uzavretý typ človeka. A som velmi nedôverčivá."
,, A mne tiež neveríš? "
,, Ja neviem, ale z neviemakých dôvodov ti celkom dôverujem. "
,, Hmm, tak to som rád. "
,, Aj ja, " usmiala sa. Začali sa rozprávať o tom, ako ich životy začali a ako budú asi pokračovať.
,, Ty aspoň poznáš svojcih rodičov, ale ja poznám iba sirotinec a priatelstvo, nič iné."
Kate sa mu zahľadela do očí a pocítila niečo, čo ešte nikdy nezažila. On si to všimol a pousmial sa. Zrazu jej vypadla lyžička s medom. Obaja sa zohli pre ňu a ich ruky sa dotkli pod stolom.
Zdvihli sa, ruka v ruke s medovou lyžičkou. Natiahli sa ponad stôl a pobozkali sa. Bozk bol krásny. Kate neičo také nezažila a neverila tomu, že práve ona, tvrdá a nezlomná Kate spraví spontánne rozhodnutie znova.
,,A zase si sa spontánne rozhodla, dievča! Kroť sa! Sú to iba hlúpe city!"

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama