Never give up.... Embrace your dreams.....

2.kapitola- Vôňa živých ruží

5. ledna 2008 v 12:51 | Merina |  ♥Dark poison♥
Popis: Harryho predstavy a čundé stovrenie, ktoré nikdy nespozná tak, ako by si želal.

Harry sa zobudil na čudný zvuk v jeho tmavej izbe. Posadil sa, zobral si svoje okuliare z nočného stolíka, ktroý bol pri posteli a prezrel si izbu. Pri krbe v kúte stála stolička, ktorá bola večne zaprášená. Lepšie sa pozrel do toho kúta a myslel si, že ešte stále nie je triezvy zo včerajšej oslavy. Z kúta naňho hľadeli oči, krásne modré ako obloha za nového dňa. Neveriacky sa ta pozeral. Tie oči ho pozorovali ako svoju vytúženú korisť. Na nič iné nemyslel, než na ňu. Jej postava pripomínala prútik, lebo bola strašne tenká. Dlhé čierne vlasy jej padali až po zadok. Pekná tvár by zložila každého z opačného pohlavia.
" Jemne červené pery- bože, zjavila sa mi stelesnená krása! " pomyslel si Harry v duchu, keď si ju obzeral.V tej chvíli sa v ňom pebudil dlhospiaci tvor. Vtedy úplne zabudol, že vôbec existuje v jeho blízkosti dáka osoba menom Ginny Weasleyová. Ale jeho božské myšlienky prerušila otázka: "Ako sa sem dostala? "
" Prepáč, ale ako si sa sem dostala? " spýtal sa jej. Postavila sa a ladným krokom v čiernych balerínkach sa približovala k jeho posteli. Rýchlo si prehodil tričko a zobral prútik. Ako sa blížila ucítil jej omamnú vôňu. Cítil jemnú vôňu jasmínu, čerstvýh záhradných ruží, škorice.
Tej vôni sa okamžite poddal a položil vedľa svojho vankúša prútik. Upierala naň svoj prenikavý pohľad. Sadla si na kraj jeho postele pri vankúš. Priblížila sa k jeho krku.
" Kto si? " spýtal sa a odtiahol sa. Ona sa však nedala zastaviť, približovala sa znova k jeho krku.
Jej hlas bol jemný a ženský, taký, aký ešte nepočul.
" Som Nienora, " šepla. Odtiahla sa od neho a sledovala jeho reakciu. Oprel sa o posteľ a sledoval ju. V hlave počul jej hlas ako volá jeho meno " Harry, poď so mnou, ujdi od záhuby, ktorá ťa čaká."
Jemnou dlaňou mu privrela oči. V tej chvíli uvidel jasný obraz štyroch mramorových náhrobkov stojacich vedľa seba. Listy zo stromov už opadávali, vietor jemne pofukoval a všetko popadané lístie putovalo z náhorbku na náhrobok. Pohľad mu spadol na mramorový náhorbok s nápisom Hermiona Weasleyová , Ronald Wesley a zlatým písmom vigravýrovaný dátum.
" To je za osem mesiacov! " skríkol zhrozene Harry. Srdce mu našepkávalo, aby sa nepozeral na ďalšie náhrobky, ale zvedavosť človeka je vždy silnejšia a takmer nikdy nedá na hlas svojho srdca.
Pozrel sa na ešte čerstvý hrob vedľa toho, kde stáli mená Rona a Hermiony. Išiel čítať meno, no vtom ho upútala tmavá postava, ktorá kráčala po zaprášenom chodníku. Spod čiernej baretky trčali do hneda sfarbené polodlhé vlasy. Do tváre jej Harry nevidel. Všimol si, že jej stekajú po tvári slzi, ale tvár mala chladnú.
V rukách držala červené ruže, ktoré oživovali cintorín. Prišla k hrobu a ako pokladala ruže potichu povedala " Au!"
Ruže mali ostré tŕne, na ktoré asi pozabudla podľa Harryho úsudku. Vybrala si z vrecka čierneho kabáta vreckovku a obtočila si ju okolo krvavého prstu.
" Zbohom, vždy som bola v tebe tak trochu stratená, " pošepla si a pomaly sa odoberala na odchod.
Harry sa za ňou obzrel, no ona už bola preč. Konečne uvidel to, k čomu ho nútila ľudská zvedavosť.
Keď uvidel dve slová, po chrbáte mu prešli zimomriavky a pocítil čudný pocit.
Otovoril oči a sedel vo svojej posteli s Nienorou.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nikuska nikuska | 18. ledna 2008 v 15:10 | Reagovat

fuuuha tak to sa mi pači ale fakt je to dobe mrochta

2 Merina Merina | 18. ledna 2008 v 15:14 | Reagovat

Nerob! Začnem sa červenať za klávesnicou. Ale som rada, že moje debiliny sa ti lúbkajúú.

3 Mandynka Mandynka | E-mail | 25. ledna 2008 v 15:57 | Reagovat

Tak to sa ti teda fakt podarilo....čím ďalej tým lepšie :)

4 Merina Merina | 30. ledna 2008 v 18:59 | Reagovat

Ja som vám fakt mocinko vďačná za tieto optimist komentáre.

THa nks

5 pimpinela pimpinela | Web | 17. července 2008 v 19:14 | Reagovat

Až teraz si uvedomujem, že si talentovaná poviedkárka. Úžasne vykresluješ atmosféru prostredia a pritom to nepreháňaš s opismi, ktoré moc nemusím.Vlastne neznášam siahodlhé opisi až do bezvedomia. :DD.

V rukách držala červené ruže, ktoré oživovali cintorín neviem prečo, ale táto veta ma rozosmiala. :DD.

6 Merina Merina | 17. července 2008 v 20:14 | Reagovat

Tak mno na cinťáku sa moc živých nenájde:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama